tag:blogger.com,1999:blog-35272351539226579982024-03-13T09:01:54.561+01:00femmatajomstvo silných spočíva v tom, že sa neustále prekonávajú.femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.comBlogger56125tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-34884154778973216992010-01-03T19:32:00.007+01:002010-01-03T19:57:38.232+01:00Magické čaro vianočnej noci<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgleUaQGrSBJC-NZ_M5iTwIuts4jQHuzxNW0Iph3uKBH-emahWvAxaXY8C5sIfyRh0xraOr4LPJEYsr3Pn6sGFuHQQC1C7ZIhNuZ1EjTCpqUcO1ZQ-k_9Ba0eH3pQP9ZfgorknfKv_OzWw/s1600-h/P291ff7e6_vianoce.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 400px; height: 300px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgleUaQGrSBJC-NZ_M5iTwIuts4jQHuzxNW0Iph3uKBH-emahWvAxaXY8C5sIfyRh0xraOr4LPJEYsr3Pn6sGFuHQQC1C7ZIhNuZ1EjTCpqUcO1ZQ-k_9Ba0eH3pQP9ZfgorknfKv_OzWw/s400/P291ff7e6_vianoce.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5422583308636042050" /></a>
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br /><span style="font-weight:bold;">Eva dobehla na poslednú chvíľu. Kúpila si lístok a rýchlym pohľadom zhodnotila situáciu v autobuse. Na počudovanie bol takmer prázdny. Urobila pár krokov smerom dozadu, no zrazu sa náhle otočila a zamierila k prvému sedadlu pri dverách. Kufrík vyložila na policu nad hlavou. Mäkký kabát s teplou podšívkou prehodila cez malé zábradlie, ktoré tvorilo akúsi bariéru medzi ňou a vstupným priestorom do autobusu. Chvíľu jej trvalo kým sa pohodlne usadila.
<br />,, Dnes je utorok, 23. decembra. Časové znamenie ohlásilo 23 hodín. Začínajú sa správy Slovenského rozhlasu,“ zaregistrovala melodický hlas vychádzajúci odkiaľsi spod nôh šoféra.
<br /> Znervóznela. Kdesi hlboko vo vnútri sa jej zahniezdil známy nepokoj. Podvedome zaujala obrannú polohu. Sklonila hlavu a prekríženými rukami si silno stlačila roztrasený žalúdok. Zhlboka sa nadýchla. Raz, dva, tri... vypúšťala pomaly vzduch nosom, dúfajúc v úľavu.
<br />Raz, dva, tri... desať, sto, stopäťdesiat...dvesto...och, Bože, koľkokrát už takto dúfala, že sa jej azda podarí zbaviť bolesti, čo jej trýznivo rozožierala dušu aj telo, ničila ju, ochromovala a ani po roku nestrácala na intenzite a vytrvalosti.
<br />Hlas z rádia oživil aj tak boľavé spomienky. Dnes je 23. decembra ...
<br /> 23. decembra presne pred rokom sedela v obývačke prenajatého bytu v centre hlavného mesta a netrpezlivo čakala na známy zvuk otáčajúceho sa kľúča v zámku vchodových dvier.
<br />Mali to byť ich prvé spoločné Vianoce.
<br />Presne do detailov si pamätá chvíľu, keď ochromená neuveriteľnou správou, položila telefón, prešla k stolíku uprostred izby a postupne sfúkla plameň všetkých štyroch sviec adventného venca.
<br /> Presne do detailov si pamätá zvláštny pocit úľavy, keď na izbu zosadla tma, potom čo vytiahnutím šnúry zo zásuvky umŕtvila teplé svetlo ich prvého vianočného stromčeka, malé sviečočky precízne poukladala do vianočnými motívmi vyzdobenej škatule a natlačením do odpadkového koša a priklopením vrchnáka definitívne spečatila ich nenaplnený osud.
<br />Je to presne rok.
<br />Rok najboľavejšej bolesti, nekonečnej prázdnoty, zúfalstva, absolútnej bezmocnosti, nemilosrdne obviňujúcich otázok, neprichádzajúcich odpovedí a nezmyselnej,ale o to trýznivejšej túžby.
<br />Túžby ešte aspoň raz...
<br />Ešte aspoň raz... cítiť, vidieť, dotknúť sa, pohladiť, objať ...
<br />Ešte aspoň raz ... povedať nedopovedané, počúvať nevypočuté...
<br />Chýbal jej. Jeho láska, objatie, sila, neha, istota... Bože, ako jej chýbal!
<br />
<br />Zrazu sa strhla. Pozrela na hodinky. Prekvapilo ju, ako rýchlo cesta ubieha.
<br />Na zlomok sekundy si predstavila mamu čakajúcu na jej príchod v obývačke vianočne vyzdobeného domu a silou vôle potlačila dotieravo vracajúcu sa predstavu inej izby ....
<br />
<br />Nervózne sa pohniezdila, zmenila polohu a vystrela stŕpnuté nohy.
<br />Zrazu si uvedomila zvláštne napätie, ktoré majetnícky obsadilo každú bunku jej tela, zavŕtalo sa do nej a premenilo ju na časovanú bombu, s ktorou si zatiaľ nevedela poradiť. Chvíľu skúmala pocity, ktoré ňou lomcovali. Zmeravela, ohúrená istotou, že pôvodcom jej nepokoja sú oči. Bola si stopercentne istá. Niekto ju intenzívne pozoruje. Prudko sa otočila. V ospalej temnote autobusu zazrela len nejasné siluety niekoľkých driemajúcich hláv, kývajúcich sa v rytme jazdy.
<br />Podozrievavo pozrela na šoféra.
<br />Zbytočne.
<br />Okrem pár desiatok metrov osvetlenej vozovky ho evidentne nič iné nezaujímalo. Napriek tomu, ani nevedela prečo, ho neprestala pozorovať. V prítmí autobusu, v slabom svetle malej lampy, zavesenej kdesi na hornom ráme predného skla , nerušene preskúmala siluetu tváre a potom pomaly skĺzla zrakom na krk, chrbát, preskočila rukáv modrej košele, vyhrnutý až nad lakeť a zahľadela sa na mužove ruky voľne položené na volante.
<br />Ustrnula a fascinovane ich pozorovala.
<br />Boli to nádherné michelangelovské mužské ruky. Mocné, svalnaté, krásne anticky tvarované.
<br />Ruky aké ešte nikdy nevidela a predsa tak dôverne známe a blízke.
<br />Eva striedavo prechádzala pohľadom z jednej ruky na druhú.
<br /> Mierne vystupujúca žila tiahnúca sa pozdĺž ľavého vnútorného predlaktia a temná priehlbinka dlane vyžarovali toľko nehy, až mala pocit, že jej presakuje do žíl a zaplavuje celé telo. Nebránila sa. Ruky ju privádzali do vytrženia. Teraz už s istotou vedela, že z nich pramení jej nepokoj. Vlastne ich podvedome zaregistrovala už pri vstupe do autobusu. To preto sa náhle rozhodla sadnúť si na prvé sedadlo. A teraz ich má na dosah. Presne také o akých snívala. Ruky plné sily, nehy a bezpečia. Ruky túžiace a ponúkajúce. Ruky sľubujúce spaľujúcu vášeň ale aj nekonečný pokoj. Premkla ju nástojčivá túžba dotknúť sa ich. Rozhodla sa.
<br />Ako zhypnotizovaná vstala, pomaly zostúpila do uličky , urobila dva drobné krôčiky smerom doprava a akoby zbavená vlastnej vôle, úplne neschopná zastaviť svoje šialené počínanie, si odovzdane kľakla na studenú podlahu.
<br />Ľavou rukou nahmatala operadlo sedadla. Zavrela oči, čelom sa zľahka oprela o mužove svalnaté rameno a bruškami od vzrušenia trasúcich sa prstov jemne a veľmi pomaly prešla po ryšavkastých chĺpkoch pokrývajúcich vonkajšiu stranu predlaktia. Dlaňou preskúmala trochu drsnú pokožku záprstia a vrátila sa späť na predlaktie.
<br />Ruka muža na zlomok sekundy znehybnela a potom sa poddala skúmajúcim dotykom jej prstov.
<br />Eva stratila pojem o čase. Nedokázala už rozoznať, či bdie alebo sníva. Chvíľami mala pocit, že sa prepadá do nekonečnej tmy mrazivého priestoru, no vždy tu boli ruky, ktoré ju vyniesli až k belostne teplej oblohe. Už nechcela nič. Len ostať v teplom náručí, cítiť jeho silu a bezpečie.
<br />
<br />,,Slečna Tomášiková, prosím vás, skúste si ešte na niečo spomenúť. Viete, hocičo, aj zdanlivo bezvýznamná maličkosť, nám často krát môže veľmi pomôcť. A zvlášť pri takomto záhadnom prípade. Nie je predsa možné, aby nikto z vás, čo ste boli v autobuse , si nič zvláštne nevšimol.“
<br />,, Pán policajt, naozaj som vám už povedala všetko. V okamihu nehody som spala. Potvrdil vám to jeden z cestujúcich a aj záchranári. Našli ma zakliesnenú pod zábradlím. Asi stáli pri mne všetci anjeli. No a potom ...ten môj kabát! Mám síce poriadne doudierané kolená, ale to je všetko. Je mi ľúto, ale nemôžem vám pomôcť,“ ospravedlňovala sa Eva.
<br />,, No zrejme budeme musieť prípad uzavrieť s tým, že príčinou nehody bol mikrospánok. Bohužiaľ, ani od šoféra sa zatiaľ nič nedozvieme. Cestou do nemocnice sa jeho stav náhle zhoršil a lekár nám nedovolil vypočuť ho. Veru, jeho rodina bude mať smutné Vianoce.“
<br />
<br />Eva sa rozlúčila, obliekla si kabát a s kufríkom v ruke vyšla z budovy. Už sa brieždilo. Pichľavý chlad jej pripomenul, že zabudla na rukavice. Siahla do vrecka kabáta. Z koženého klbka zrazu niečo vyletelo a s jemným cinknutím dopadlo na chodník. Pomaly sa zohla. Chvíľu nepohnute stála s otvorenou dlaňou a so zatajeným dychom pozerala na malý strieborný prstienok. Zásnubný. Premkla ju ostrá bolesť.
<br />Niekoľko minút sústredene rozmýšľala, horúčkovite sa hrabala v spomienkach.
<br />Nechápala. Bola si istá, že prsteň spolu s ďalšími vecami leží na dne škatule dobre ukrytej pred zrakmi nepovolaných. Aj pred ňou samou.
<br />
<br />
<br />Váhavo sa otočila k budove, ktorú pred chvíľou opustila. Skúmavo prebehla zrakom celé okolie . Žiadalo sa jej zakričať, nahlas zavolať jeho meno. Je tu, je pri nej. Vedela to.
<br />Tvárou jej prebehol ľahučký úsmev. Z celej sily zovrela dlaň a pevným krokom vykročila do mrazivého rána Štedrého dňa.
<br />Začali sa Vianoce.<span style="font-style:italic;"></span></span><span style="font-weight:bold;"><span style="font-style:italic;"><span style="font-style:italic;"></span></span></span></span>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-49433317826087466732009-04-05T00:51:00.005+01:002009-04-05T01:08:59.331+01:00Premárnená šanca<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdLsQOqfYSIRGSZv3xYWBBz7RpzmEgxcvNVu_Atn7XTAFga8gxnvY1afvZL02Wo5DNrq2BfheefbD7lSHm8AILJrT3eQ7XP0m-Oq_5nhyphenhyphenO0EPWDL-Wmf23Z0amiJO-nbmA6uzWTfCJUBY/s1600-h/ucitelka.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 313px; height: 324px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdLsQOqfYSIRGSZv3xYWBBz7RpzmEgxcvNVu_Atn7XTAFga8gxnvY1afvZL02Wo5DNrq2BfheefbD7lSHm8AILJrT3eQ7XP0m-Oq_5nhyphenhyphenO0EPWDL-Wmf23Z0amiJO-nbmA6uzWTfCJUBY/s400/ucitelka.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5320988514287716626" border="0" /></a>
<br /><meta equiv="Content-Type" content="text/html; charset=utf-8"><meta name="ProgId" content="Word.Document"><meta name="Generator" content="Microsoft Word 11"><meta name="Originator" content="Microsoft Word 11"><link rel="File-List" href="file:///C:%5CDOCUME%7E1%5CADMINI%7E1%5CLOCALS%7E1%5CTemp%5Cmsohtml1%5C01%5Cclip_filelist.xml"><!--[if gte mso 9]><xml> <w:worddocument> <w:view>Normal</w:View> <w:zoom>0</w:Zoom> <w:hyphenationzone>21</w:HyphenationZone> <w:punctuationkerning/> <w:validateagainstschemas/> <w:saveifxmlinvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid> <w:ignoremixedcontent>false</w:IgnoreMixedContent> <w:alwaysshowplaceholdertext>false</w:AlwaysShowPlaceholderText> <w:compatibility> <w:breakwrappedtables/> <w:snaptogridincell/> <w:wraptextwithpunct/> <w:useasianbreakrules/> <w:dontgrowautofit/> </w:Compatibility> <w:browserlevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel> </w:WordDocument> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:latentstyles deflockedstate="false" latentstylecount="156"> </w:LatentStyles> </xml><![endif]--><style> <!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:595.3pt 841.9pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} --> </style><!--[if gte mso 10]> <style> /* Style Definitions */ table.MsoNormalTable {mso-style-name:"Normálna tabuľka"; mso-tstyle-rowband-size:0; mso-tstyle-colband-size:0; mso-style-noshow:yes; mso-style-parent:""; mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; mso-para-margin:0cm; mso-para-margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:10.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-ansi-language:#0400; mso-fareast-language:#0400; mso-bidi-language:#0400;} </style> <![endif]--> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nič nenasvedčovalo tomu, žeby sa po vcelku pokojnom týždni v posledný pracovný deň udialo niečo nezvyčajné. Z pokoja ma nevyviedla ani <span style=""> </span>kolegyňa Danka, keď mi <span style=""> </span>k rannej šálke ovocného čaju v zborovni nemilosrdne naservírovala aj vetu:
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, No, tí tvoji sa zase predviedli! Keď nie si v škole, vyvádzajú ako odtrhnutí z reťaze.“<span style=""> </span>Rozhodla som sa, že to budem brať ako kompliment a zareagovala som <span style=""> </span>len pokrčením pliec. Božka, ktorá mala včera dozor, však pritvrdila:,, Aj cez prestávky! Keby si videla, čo stvárali...! A nedali si povedať! Cez poslednú prestávku som už úplne rezignovala!“
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Pousmejem sa a v poslednom dúšku čaju utopím vetu o tichej chodbe na mojom dozore. Zdá sa však, že môj pokoj pôsobí na kolegyne presne opačne akoby som chcela, lebo z kúta od <span style=""> </span>okna doletí veta:</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Sú nesmierne vypočítaví a správajú sa účelovo. A to je ešte horšie, ako keby boli stále <span style=""> </span>zlí!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zhlboka sa nadýchnem a namiesto reakcie len vstanem, presuniem sa k umývadlu a pomaly a dôkladne umývam šálku. Dvíha sa vo mne zlosť, no odhodlanie nepokaziť si deň je silnejšie. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nakoniec kapitulujem a beriem si zo stola veci. Na chodbe sa stretnem so zemepisárkou Majkou. Výraz jej tváre neveští nič príjemné. ,, No dobre, že ťa vidím. Včera som mala dve hodiny v tvojej triede a mám problém. Boli zlí ako čerti! A predstav si, čo sa mi stalo! V snahe ukázať im ako sa správajú, začala som ich parodovať. Nech si uvedomia, akí sú nemožní! Nech vidia, ako to vyzerá, keď sedia s</p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"> nohami vyloženými na lavici... no skrátka, nastavila som im zrkadlo! A oni? Oni to zobrali akože žartujem a mali z toho ohromnú zábavu! A ten trhnutý Tomáš vstal a opýtal sa ma, či si ma môže odfotiť! A aj si odfotil! Veď mobily sú predsa zakázané! Však som mu ho aj zobrala! A úplne ma dorazila Barbora, keď na konci hodiny na drzovku zahlásila: toto bola najlepšia hodina zemepisu od začiatku roku! No povedz, nie sú magori?! Vôbec nič nepochopili!“
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Predstavujem si opisovanú situáciu v triede a potláčam úsmev. Sľubujem, že celú vec na triednickej hodine prešetrím.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Cestou do triedy sa nechám ovládnuť hnevom. Hnevám sa na všetkých a na všetko. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Však im ja ukážem! Prvými obeťami sú Tomáš, Andrej a Lukáš sediaci na lavičke pred triedou. Na ich ,, Dobré ráno, pani učiteľka!“ zareagujem nekompromisne: ,,Choďte okamžite do triedy! Máte sa predsa pripravovať na vyučovanie!“ Ich stuhnuté tváre a tichý ústup do útrob učebne mi dodávajú guráže.
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Byť absolútnym<span style=""> </span>pánom situácie je skvelý pocit! </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Vo vedľajšej jazykovej učebni, ktorá patrí iba mne, <span style=""> </span>postupne prevetrám všetkých kolegyňou označených vinníkov.<span style=""> </span>Nakričím, naziapem, nedám im dýchať, nepustím ich k slovu. Som spokojná. Veď <span style=""> </span>vidieť deviatakov totálne na kolenách je nedosiahnuteľná méta <span style=""> </span>mnohých kolegov. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Pokračujem ďalej vo svojom víťaznom ťažení , nakuknem do triedy a s nemalou dávkou škodoradosti oznámim: ,,Tešte sa na triednicku!“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Celé dopoludnie plánujem a dávam dokopy čo všetko im poviem, zakážem a prikážem. Premyslím opatrenia a tresty. O svojom víťazstve nepochybujem.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">
<br /></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">V triede ma víta absolútne ticho. Cestou k stolíku zaregistrujem dokonale čistú tabuľu<span style=""> </span>a vzorne poukladané kriedy.<span style=""> </span>Na zemi ani smietka. Mokré machule pod tabuľou svedčia o snahe zlikvidovať do posledného zrniečka prachu všetko , čo by mohlo vzbudiť moju<span style=""> </span>nevôľu.
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Vedia, ako nenávidím neporiadok. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Vedia, že ja viem, ako<span style=""> </span>oni nenávidia upratovanie.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Donekonečna naťahujem zápis do triednej knihy. Nie kvôli nim. Kvôli sebe. Potrebujem čas.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Sú nesmierne vypočítaví a správajú sa účelovo“ znejú mi v ušiach <span style=""> </span>slová kolegyne.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Pomaly vstanem. Vo vzduchu visí strach, očakávanie, nádej a možno kdesi slabučký náznak <span style=""> </span>vzdoru.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Vidieť deviatakov totálne na kolenách nie je dobrý pocit.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Tak – čo sa to tu<span style=""> </span>včera udialo?“ začnem pokojným hlasom. Pomaly zdvíhajú hlavy a vydýchnu si.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Po triednickej hodine zostanú<span style=""> </span>v triede ešte <span style=""> </span>Norika a Barbora. Sú pokladníčky a odovzdávajú mi vyzbierané peniaze. Barbora zrazu pozrie na mňa:,, Pani učiteľka, ja by som chcela ešte k tomu včerajšku. Naozaj sme si všetci mysleli, že pani učiteľka žartuje. Ale keby aj nie, to sa nedalo vydržať. V tej šiltovke, čo si nasadila na hlavu ,vyzerala otrasne. Museli sme sa smiať! </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Viete, s ňou je to ťažké. Pri nej nikdy nevieme na čom sme. Väčšinou príde na hodinu naštvaná a potom jej vadí aj krivo položený zošit! A potom vyrýva. A aj včera! Najprv nakričala na Tomáša, že ju odfotil a keď si pozrela fotky, tak sa začala smiať, že ... to si chcel ukázať aké mám veľké brucho, však? A potom chcela od neho, aby jej povedal, pre koho to fotil. Ale on to nikomu nechcel poslať, to bolo len tak, zo srandy, veď načo by to komu bolo...!“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Neubránim sa úsmevu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Z oboch dievčat zrazu spadnú zábrany a začnú jedna cez druhú rozprávať. Žalujú sa, obžalovávajú, kritizujú,<span style=""> </span>nastavujú zrkadlo. Zrkadlo, pohľad do ktorého by niektorým kolegyniam poriadne skrivil tvár. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Je mi mizerne. Nie z toho, čo som počula od dievčat. To predsa nie je pre mňa nič nové. Ony len nahlas vyslovili to, o čom si v zborovni šepkáme. O čom donekonečna omieľame, že s tým treba niečo urobiť. A nerobíme nič. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Je mi zle z toho, že v tom srabe nechávame decká. A ešte si vynucujeme úctu, rešpekt, uznanie, poslušnosť, poúčame ich o povinnej vďačnosti a hlavne o nedotknuteľnosti učiteľa. Každého.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">V pondelok máme pracovnú poradu. Chvíľami rastie vo mne odhodlanie vypustiť<span style=""> </span>konečne džina z fľaše. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Viem však, že to neurobím.
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Škoda.
<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Možno by v školstve <span style=""> </span>konečne začala skutočná reforma...</p> femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-81794438786080666172008-12-26T21:22:00.004+01:002008-12-26T21:34:32.100+01:00Prosba<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwTH4orBSHB3AZzxge_6ZoHJHjbgJgjKXKRIpT4UFb16ZzOL-WCd5UON44RlLnO4nBT_X6mpKpZhZYUWikUBP4GJqi11kcjdry_cU5u-cw4HcI95cQmLL4D3yfWtEOc24ucljRb2jlibg/s1600-h/anne-geddes-366.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 377px; height: 299px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwTH4orBSHB3AZzxge_6ZoHJHjbgJgjKXKRIpT4UFb16ZzOL-WCd5UON44RlLnO4nBT_X6mpKpZhZYUWikUBP4GJqi11kcjdry_cU5u-cw4HcI95cQmLL4D3yfWtEOc24ucljRb2jlibg/s400/anne-geddes-366.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5284197970836390530" border="0" /></a>
<br /><meta equiv="Content-Type" content="text/html; charset=utf-8"><meta name="ProgId" content="Word.Document"><meta name="Generator" content="Microsoft Word 11"><meta name="Originator" content="Microsoft Word 11"><link rel="File-List" href="file:///C:%5CDOCUME%7E1%5CZuzka%5CIMPOST%7E1%5CTemp%5Cmsohtml1%5C01%5Cclip_filelist.xml"><o:smarttagtype namespaceuri="urn:schemas-microsoft-com:office:smarttags" name="metricconverter"></o:smarttagtype><!--[if gte mso 9]><xml> <w:worddocument> <w:view>Normal</w:View> <w:zoom>0</w:Zoom> <w:hyphenationzone>14</w:HyphenationZone> <w:punctuationkerning/> <w:validateagainstschemas/> <w:saveifxmlinvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid> <w:ignoremixedcontent>false</w:IgnoreMixedContent> <w:alwaysshowplaceholdertext>false</w:AlwaysShowPlaceholderText> <w:compatibility> <w:breakwrappedtables/> <w:snaptogridincell/> <w:wraptextwithpunct/> <w:useasianbreakrules/> <w:dontgrowautofit/> </w:Compatibility> <w:browserlevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel> </w:WordDocument> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:latentstyles deflockedstate="false" latentstylecount="156"> </w:LatentStyles> </xml><![endif]--><!--[if !mso]><object classid="clsid:38481807-CA0E-42D2-BF39-B33AF135CC4D" id="ieooui"></object> <style> st1\:*{behavior:url(#ieooui) } </style> <![endif]--><style> <!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:11.0pt; font-family:Arial; mso-fareast-font-family:"Times New Roman"; mso-bidi-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:595.3pt 841.9pt; margin:70.85pt 2.0cm 2.0cm 2.0cm; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} --> </style><!--[if gte mso 10]> <style> /* Style Definitions */ table.MsoNormalTable {mso-style-name:"Normálna tabuľka"; mso-tstyle-rowband-size:0; mso-tstyle-colband-size:0; mso-style-noshow:yes; mso-style-parent:""; mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; mso-para-margin:0cm; mso-para-margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:10.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-ansi-language:#0400; mso-fareast-language:#0400; mso-bidi-language:#0400;} </style> <![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <o:shapedefaults ext="edit" spidmax="1026"> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <o:shapelayout ext="edit"> <o:idmap ext="edit" data="1"> </o:shapelayout></xml><![endif]--> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">Tretiačik Ondrík patrí k najzvláštnejším deťom, aké sa mi za celé roky učiteľskej praxe priplietli do cesty. Tmavooké šťúple chlapčiatko, akoby večne na úteku pred vonkajším svetom. Drobné tielko schované vo viacerých vrstvách teplého oblečenia. Hrubá mikina nestačí. Do lavice zasadne<span style=""> </span>aj v teplej vetrovke a čiapke stiahnutej až po oči. Po viacnásobnom upozornení síce vylezie zo svojho úkrytu, ale v nestráženej chvíli sa op</span><span style="" lang="SK">ä</span><span style="" lang="SK">ť zakuklí. Do kapucne, spod ktorej mu svietia iba tmavé kukadlá. Aj keď sa veľmi snažím, dvere do jeho sveta zostávajú pre mňa zatvorené. Z času na čas sa mi podarí zapojiť ho do konverzácie. Testy píše na jednotky.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK"><span style=""> </span>Od triednej učiteľky sa dozvedám, že ide o ,,určitú formu autizmu“. <o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">,,Potrebuje čas,“ utešuje ma kolegyňa, ,, neboj sa , veď nemčinu má rád a <span style=""> </span>na hodiny sa teší“.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK"><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">Nedávno nastal zlom. Pred začiatkom hodiny pribehlo chlapča ku mne pred tabuľu.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">,, Pani učiteľka, moja mama išla včera do nemocnice a tam jej dali bábätko. Bude sa volať Emka a bude to moja sestrička. A zajtra nám ju aj ukážu !“ šepkalo mi s bezhraničnou dôverou.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">Pred ďalšou hodinou som už obdivovala Emku aj na fotografii.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK"><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">Č</span><span style="" lang="SK">o viac si môžem želať? <span style=""> </span>Veci sa pohli správnym smerom. Som si však vedomá, že je to len začiatok a pred nami je ešte dlhá cesta... <o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK"><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">Chlapča mi neschádza z mysle. Jeho prijatie správy o narodení sestričky ma dojíma k slzám. Rozumiem mu a jeho radosť si ako vzácny<span style=""> </span>darček pribaľujem k tej mojej. <o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">Budem totiž starou mamou. Párik chutnučkých bábätkovských ponožtičiek a dve povestné čiarky na baby teste boli najkrajším prekvapením v mojom živote.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK"><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">Ešte je to len naše vzácne <span style=""> </span>rodinné tajomstvo. Strážime si ho a statočne sa poddávame vlnám radosti a strachu s nádejou na šťastný koniec, či vlastne začiatok...<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK"><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">Začínam si teda písať Denník starej mamy.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">Prvé riadky v ňom <span style=""> </span>budú patriť už spomínanému prekvapeniu. Moja radosť bola taká veľká, že som odpustila<span style=""> </span>aj sprisahanie , ktoré si voči mne<span style=""> </span>moji blízki pripravili. Všetci, ktorí tú novinu mali vedieť, už o nej <span style=""> </span>totiž vďaka telefonickým tamtamom vedeli. A nenechali si ujsť príležitosť osobne sa zúčastniť okamihu, keď sa to dozviem ja. Nuž, vyšlo im to. Určite neboli sklamaní.<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">A nebude tam chýbať ani výrok nádejného starého otca, ktorému v žiadnej situácii nechýba zmysel pre humor. Keď mu dcéra po návšteve poradne<span style=""> </span>s hrdosťou oznámila, že naše bábenko už meria <st1:metricconverter productid="11 mm" st="on">11 mm</st1:metricconverter>, nadšene zareagoval: ,, Fíha, no to už máme ozajstného<span style=""> </span>Valibuka!“<o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK"><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span style="" lang="SK">Cítim, že obdobie, do ktorého práve vstupujeme, bude spolu s narodením našich detí patriť k tým najvzácnejším v našom živote. <o:p></o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span style="" lang="SK"><span style="color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;">Dovoľ nám, Pane Bože, prežiť ho šťastne a naplno!!!</span><o:p></o:p></span></p> femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-15158635463274658082008-09-25T20:21:00.005+01:002008-09-25T20:34:17.036+01:00Na okraj...<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNXgNXAdSxiPWLNZHUSfulLlOMZS1xpiE9X2aV3lDU3OpNKOzgOgl4D9sU36bKunJAo5HvHufdnbVa7j20GPiVwu0ypxIr_r33kf4MvjaoiB4tOFSmC2_2fny4F7eJf3ZEQToSciSXn_k/s1600-h/divadlo.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 176px; height: 120px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNXgNXAdSxiPWLNZHUSfulLlOMZS1xpiE9X2aV3lDU3OpNKOzgOgl4D9sU36bKunJAo5HvHufdnbVa7j20GPiVwu0ypxIr_r33kf4MvjaoiB4tOFSmC2_2fny4F7eJf3ZEQToSciSXn_k/s400/divadlo.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5250043621969087042" border="0" /></a><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Vybrali sme sa na predstavenie muzikálu Mníšky Milionárky /Feldek je trieda, nie?/</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Smola. Miesta sme mali až v samom strede.<br />Z ohľaduplnosti voči divákom sme vydržali až do prestávky.</span><br /><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Cítili sme sa ponížení a urazení.</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A nielen my.<br /></span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><br />V prachu pod sedadlami sa váľala pošliapaná...úcta k divákovi.</span>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-89979749048964247652008-08-29T21:19:00.001+01:002008-08-29T21:22:20.053+01:00Možno...skutočný príbeh<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2lNeLQmg6izV0uaHuL4vOvlcMSX-qUNJBh82jV5baFH3Qjls6wL4zZnfBt4ccvYs42Qpr8qqaNGt2McyBGJIANESdtgboQmRrt_jNfGou5rCagGi2repfL65tMFGcqwyetI-wjRPvRh0/s1600-h/telefon.jpeg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 168px; height: 168px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2lNeLQmg6izV0uaHuL4vOvlcMSX-qUNJBh82jV5baFH3Qjls6wL4zZnfBt4ccvYs42Qpr8qqaNGt2McyBGJIANESdtgboQmRrt_jNfGou5rCagGi2repfL65tMFGcqwyetI-wjRPvRh0/s400/telefon.jpeg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5240037501935432898" border="0" /></a>
<br /><meta equiv="Content-Type" content="text/html; charset=utf-8"><meta name="ProgId" content="Word.Document"><meta name="Generator" content="Microsoft Word 11"><meta name="Originator" content="Microsoft Word 11"><link rel="File-List" href="file:///C:%5CDOCUME%7E1%5CZuzka%5CIMPOST%7E1%5CTemp%5Cmsohtml1%5C01%5Cclip_filelist.xml"><!--[if gte mso 9]><xml> <w:worddocument> <w:view>Normal</w:View> <w:zoom>0</w:Zoom> <w:hyphenationzone>14</w:HyphenationZone> <w:punctuationkerning/> <w:validateagainstschemas/> <w:saveifxmlinvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid> <w:ignoremixedcontent>false</w:IgnoreMixedContent> <w:alwaysshowplaceholdertext>false</w:AlwaysShowPlaceholderText> <w:compatibility> <w:breakwrappedtables/> <w:snaptogridincell/> <w:wraptextwithpunct/> <w:useasianbreakrules/> <w:dontgrowautofit/> </w:Compatibility> <w:browserlevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel> </w:WordDocument> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:latentstyles deflockedstate="false" latentstylecount="156"> </w:LatentStyles> </xml><![endif]--><style> <!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman"; mso-ansi-language:SK; mso-fareast-language:SK;} @page Section1 {size:595.3pt 841.9pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} --> </style><!--[if gte mso 10]> <style> /* Style Definitions */ table.MsoNormalTable {mso-style-name:"Normálna tabuľka"; mso-tstyle-rowband-size:0; mso-tstyle-colband-size:0; mso-style-noshow:yes; mso-style-parent:""; mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; mso-para-margin:0cm; mso-para-margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:10.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-ansi-language:#0400; mso-fareast-language:#0400; mso-bidi-language:#0400;} </style> <![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <o:shapedefaults ext="edit" spidmax="1026"> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <o:shapelayout ext="edit"> <o:idmap ext="edit" data="1"> </o:shapelayout></xml><![endif]--> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">9. časť
<br /></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">
<br /></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">,,To snáď nie je pravda, vymýšľaš si!“ smiala sa do telefónu Ivana. Svetlana jej práve <span style=""> </span>porozprávala o dnešnej poprave v riaditeľni. </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">Hoci jej priateľka z detstva žila<span style=""> </span>už vyše <span style=""> </span>10 rokov so svojou rodinou v hlavnom meste, dokázali si aj na diaľku udržať dôverný , obojstranne naplňujúci<span style=""> </span>vzťah. Svetlane vyhovoval jej zmysel pre humor, nadhľad a schopnosť vyťažiť z každej situácie maximum pre seba. </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">,,Prosím ťa, čo ti šibe?“, kričala na ňu na izbe internátu, keď Svetlana po nešťastnej príhode na<span style=""> </span>plavárni<span style=""> </span>odmietla ísť večer do klubu na diskotéku. ,,Nikto sa ti nebude vysmievať! Ježiši Kriste, čo nevieš, že<span style=""> </span>ti všetky baby na fakulte závidia? Čo by dali za to, aby taký fešák ako je Turský skočil za nimi do vody a vyniesol si ich na breh ako princeznú!“</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">A aj teraz. Namiesto poľutovania Ivana kričí a vysmieva sa. Nevadí. Práve to Svetlana potrebuje. Aby sa celkom nezbláznila. Aby sa neutopila v mori sebaľútosti a sebaobviňovania.</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">Ivana už predsa dávno pozná jej príbeh. Preto sú jej<span style=""> </span>obvinenia Mikolášovej také smiešne.</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">Vie, že tu vôbec nejde o Igora Garaja. Všetko sa to síce začalo pri okrúhlom stolíku v útulnej <span style=""> </span>kaviarničke pod hradom, ale kľúčovou postavou príbehu sa nečakane stal Peter. Chlapec od susedov, ktorý bol pre ňu, jedináčika, bratom, sestrou, najlepším kamarátom a kamarátkou. On ju učil liezť na lipu pod ich oknami, s ním piekla koláčiky v pieskovisku, on ju odhodlane bránil, keď si ju chalani natrvalo zaškatuľkovali do priečinka <span style=""> </span>s označením ,,bifľoška“ a rozhodli, že s takými sa nikto nebude baviť. Až po skončení strednej školy sa začali ich cesty rozchádzať. Jeho rodičia sa vrátili do rodičovského domu v akejsi dedinke na Záhorí a aj vysokú školu navštevovali každý v inom mieste. Z času na čas si ešte napísali a raz sa videli na pomaturitnom stretnutí. Potom sa na<span style=""> </span>dlhé roky odmlčali. A zrazu z ničoho nič opäť<span style=""> </span>vstúpil do jej života. Nedávno nastúpil do firmy, v ktorej pracoval aj Igor Garaj. Samozrejme, že si zaspomínal na roky prežité v súčasnom Igorovom bydlisku. A tak sa dostali až k nej. Peter nič neodkladal a ozval sa. Možnosť, žeby odmietla jeho pozvanie na večeru ani nepripustil. Kapitulovala. Šla aj na oslavu<span style=""> </span>jeho narodenín. V úzkom kruhu najbližších kolegov s partnerkami , v diskrétnom prostredí malého hotelíka v krajskom meste sa cítila bezpečne<span style=""> </span>a po mnohých rokoch aj uvoľnene, akoby spadli z nej okovy, ktorými<span style=""> </span>sa sama ani nevie prečo, po celé roky sputnávala. Cítila, že niečo sa deje. Maličké svetielko <span style=""> </span>nesmelo<span style=""> </span>vysielalo do jej duše jemné lúče tepla. Bolo to čudné, ale nebránila sa. </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">Ivana vedela aj to, že z oboch ,,randezvous“ s Petrom ju domov neskoro v noci doviezol Igor Garaj a keďže mal <span style=""> </span>galantnosť v krvi , bolo preňho celkom samozrejmé odprevadiť ju až k dverám bytu. A to zrejme dobrá duša, sliediaca namiesto spánku pri okne, absolútne nezvládla. Tamtamy fungovali stopercentne.</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">,,Iva, vieš čo ma na celej záležitosti najviac štve? Že si Mikolášová vymyslela práve takúto blbosť! Bože, ja a chlapi!!! Absurdné! Veď ty najlepšie vieš ako je to so mnou<span style=""> </span>a s mužmi a že by som si nikdy nedovolila...Dočerta, však žijem ako mníška...!A pritom... keď sa pozriem okolo seba... napríklad Eva, kolegyňa z dolného stupňa... už roky to ťahá s predsedom školskej rady, vzorným otcom rodiny. Už sa ani neskrývajú, všetci o nich vedia.. a to je v poriadku, nikto sa nesťažuje. Alebo Lipovská, riaditeľka z materskej školy a jej románik s primátorom ... a vraj najlepšia kamarátka jeho ženy! Fuj, je mi z toho zle!“</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">,,Prosím ťa, prestaň už fňukať!“ nemilosrdne ju prerušila Ivana. ,, Sama si si na vine! Tie tvoje večné obavy čo povedia ľudia! Celý život si sa správala ako učiteľka, nie ako človek z mäsa a kostí. Chcela si byť vzorom a čo sa z teba stalo! Stará panna, zošnurovaná vlastnými, nikomu nepotrebnými zásadami, čo sa bojí<span style=""> </span>čo len o krôčik vybočiť z vymyslenej dráhy. A Mikoláške to vyšlo! Prekukla ťa a presne odhalila tvoje najslabšie miesto. Uvedomila si, kde si najzraniteľnejšia a využila to. Aby ťa dostala na kolená a prinútila urobiť to, čo ona chce. Úplne sprosto ťa začala vydierať. A že sa nikto nesťažuje na Evu, alebo Lipovskú? No veď načo aj! Tým, že sa so svojím vzťahom neskrývajú, dali najavo, že sú im všetci ukradnutí. Nehovorím, že je to správne, ale funguje to. Klin sa klinom vybíja, bohužiaľ, stále to platí“</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">,, Máš pravdu! Urobila som chybu. Mala som sa držať tých , ako si povedala, nikomu nepotrebných zásad. Pre mňa však boli dôležité. Držali ma nad vodou a zaručovali mi pokoj. Nič mi nechýbalo! A vieš čo? Aj to tak urobím. Hneď teraz vymažem Petra zo svojho<span style=""> </span>života a aby mala pani Mikolášová pokojný spánok a nemusela sa báť o mravný vývoj svojho geniálneho synáčika, podám<span style=""> </span>hneď zajtra výpoveď. A všetko bude tak, ako predtým!“</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">,,Prosím ťa , prestaň a začni sa už správať ako dospelá žena! Nehnevaj sa, ale pripadáš mi ako dievčatko, do<span style=""> </span>ktorého<span style=""> </span>jeho nepodarená mater stále hučí, že sama si môže za to, že ju ten bastard otčim pri každej príležitosti obchytkáva, lebo je zlá a neustále ho svojím správaním provokuje“ hučala do telefónu Ivana. ,,Ty nemáš prečo ustupovať! Nič zlé si neurobila!“</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">,,Ivulka, nenamáhaj sa, už som sa rozhodla. Nechcem sa už s tým zaoberať. Urobím to tak, ako som povedala.“ </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK"><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK"><span style=""> </span>Po chvíľke ticha znel Ivanin hlas <span style=""> </span>odrazu mäkko až odprosujúco.</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">,,Sveťa, prosím ťa, neblbni. To by bolo to najhoršie, čo by si mohla urobiť. Nesmieš to vzdať.</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">Vieš čo, mám jeden návrh. Teraz<span style=""> </span>pustíš celú záležitosť z hlavy a dobre sa vyspíš. A zajtra si urobím cestu do vášho regiónu a všetko to ešte raz spolu v kľude<span style=""> </span>preberieme. Ak si dobre pamätám, zajtra máš len tri hodiny, však? To znamená, že o pol jedenástej ťa môžem vyzdvihnúť. Dohodnuté?“</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">,,Fajn, dobre, budem rada , keď prídeš. Budem mať však čas len do dvanástej. Šiestu hodinu totiž suplujem.“</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK">Keď Svetlana zložila slúchadlo, bola už celkom pokojná. Už sa rozhodla. Zajtra celú záležitosť definitívne uzavrie.</span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK"><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK"><o:p> </o:p></span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;"><span lang="SK"><span style=""> </span></span></p> femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com20tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-15173936674915546782008-07-06T14:08:00.006+01:002008-12-10T02:14:03.914+01:00Možno...skutočný príbeh<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdz9AXm3IsFMh6OyIxtNFKB4rXDeMQLZ_5zQZSKyZ0c9lCQg9nxhq2kDgbnjsRBjPaec_2uQrbDtFyH-5mBQ27P0SeALzo3FTVDtfGZecKtK2j7g1ll9NHiRPuG4lRlk2B4OWq8LgTf5g/s1600-h/help.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdz9AXm3IsFMh6OyIxtNFKB4rXDeMQLZ_5zQZSKyZ0c9lCQg9nxhq2kDgbnjsRBjPaec_2uQrbDtFyH-5mBQ27P0SeALzo3FTVDtfGZecKtK2j7g1ll9NHiRPuG4lRlk2B4OWq8LgTf5g/s400/help.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5219887447136670658" border="0" /></a><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">8.časť</span><br /><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Pani učiteľka Záhumenská, mohla by si , prosím ťa, ísť so mnou do riaditeľne! Pán riaditeľ potrebuje s tebou niečo prejednať,“ strčila do dverí zborovne<span style=""> </span>hlavu zástupkyňa riaditeľa. ,,Fúha, to bude čosi dôležité,“ prebehlo Svetlane<span style=""> </span>mysľou, keď ju nasledovala. Zástupkyňa používala tento oficiálny tón vždy,<span style=""> </span>keď chcela podčiarknuť vážnosť situácie, a hlavne dať najavo, že v prípade nejakých problémov žiadne kamaradšafty neplatia.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">V duchu rýchlo urobila rekapituláciu uplynulých dní, no nenašla nič, čoby mohlo vyvolať záujem šéfa o jej osobu. Žiadne prešvihnuté termíny, či dokonca nesplnené úlohy. Napriek tomu ju premkla predtucha valiacej sa pohromy. Nepríjemný pocit v žalúdku sa ešte znásobil pri vstupe do riaditeľne. Zreteľne cítila , že čosi visí vo vzduchu. Prijala ponúknutú stoličku a s napätím sa zadívala na riaditeľa.<br />,, Pani kolegyňa, prejdem rovno k veci. Včera mi bol doručený list...teda... sťažnosť... presnejšie povedané...žiadosť o prešetrenie prípadu chlapcov, určite si spomínate .... prípad...alkohol. Rodičia chlapcov nesúhlasia s výsledkami vyšetrovania a žiadajú<span style=""> </span>aj prehodnotiť výchovné opatrenia, čiže požadujú zrušiť návrh na znížené známky zo správania na stupeň 2. Nakoniec, nech sa páči, list je vám k dispozícii!“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Srdce jej bilo až kdesi v hrdle a mala čo robiť, aby<span style=""> </span>papier udržala v trasúcich sa<span style=""> </span>rukách. Rýchlo<span style=""> </span>preletela očami strojom písaný text. Vážený pán riaditeľ!<br />Z poverenia rodičov žiakov, ktorí boli obvinení z ... obraciam sa na vás so žiadosťou...<span style=""> </span>Veľmi si vážime<span style=""> </span>doterajšiu prácu triednej učiteľky, ale v tomto prípade <span style=""> </span>... Chlapci tvrdia, že nevedeli, že vo fľaši je alkohol a napili sa iba raz... Veríme našim deťom a žiadame prehodnotiť...Navrhované opatrenie považujeme za<span style=""> </span>neprimerane prísne...</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">No samozrejme, pani Mikolášová ,vzdychla si Svetlana. Napriek tomu, že bola zvyknutá na večné sťažnosti pani Kverulantky, ako ju v duchu volala, tento krát ju list predsa len trochu zaskočil. Bola si stopercentne istá, že celá záležitosť je uzavretá. Zhlboka sa nadýchla a pokojne poznamenala:,, Myslím, pán riaditeľ, že teraz je to už len vo vašich rukách. Ja už vlastne nemám k tomu čo dodať, všetko je uvedené v správe, ktorú som vám po skončení vyšetrovania predložila. Snáď len... všetci rodičia správu čítali a bez pripomienok podpísali, teda súhlasili. Neviem si vysvetliť zmenu ich postoja.“ Hoci sa tvárila pokojne, škrelo ju to. Tak predsa! Oficiálne písomné<span style=""> </span>sťažnosti rodičov<span style=""> </span>sú nočnou morou pre učiteľov. Bola<span style=""> </span>však presvedčená, že jej sa <span style=""> </span>to nemôže stať. Vždy sa vedela s rodičmi dohodnúť. Aj s pani Mikolášovou. Pár krát <span style=""> </span>síce nechýbalo veľa, aby si skočili do vlasov. Nakoniec <span style=""> </span> vždy zvíťazil zdravý rozum. <span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlana akoby z diaľky vnímala slová riaditeľa: ,, Pani kolegynka, som presvedčený, že ste v tomto prípade postupovali správne. Viete, zo zákona mi vyplýva povinnosť na sťažnosť<span style=""> </span>v predpísanej lehote písomne odpovedať. Dúfam, že chápete, že musím celú záležitosť ešte raz formálne prešetriť.“ Mechanicky<span style=""> </span>prikývla. Cítila ako jej vnútro úplne zaliala nedefinovateľná zmes pocitov krivdy, nespravodlivosti a hanby z profesionálneho zlyhania.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A nielen to. Ešte stále držala ten prekliaty list v rukách a očami prevŕtavala pre ňu nepochopiteľné slová: Z poverenia rodičov žiakov... Tomu neverila, to si Mikolášová vymyslela! Igor Garaj<span style=""> </span>o tom určite nič nevie. Alebo...predsa?.. krv nie je voda... Nie, to by neurobil!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Ticho, čo sa zrazu rozhostilo<span style=""> </span>v riaditeľni , preťal ostrý zvuk školského zvončeka. Úplne naraz, ako na povel sa spolu so zástupkyňou zdvihli zo stoličiek a zamierili k dverám. Svetlana zdvorilo ustúpila svojej nadriadenej a nechala ju prvú vyjsť na chodbu. Už-už chcela vykročiť za ňou, keď zrazu počula hlas riaditeľa:,, Pani učiteľka, prosím Vás, ešte na moment! Viete, ten list... nevrátili ste mi ho.“ Krátko sa zasmiala, keď si uvedomila, že papier ešte stále drží v ruke. Jej ,,prepáčte!“ však zostalo visieť vo vzduchu a celkom sa stratilo v riaditeľových slovách. Zrazu hovoril celkom potichu, akoby sa bál, žeby ho niekto mohol počuť. Tváril sa nezvyčajne tajnostkársky a akosi otcovsky dôverne a to neveštilo nič dobré. <span style=""> </span>,, Pani kolegynka, máme tu ešte jeden problém. Hmm... pôvodne som nechcel teraz <span style=""> </span>o tom hovoriť, hlavne nie pred pani zástupkyňou. Ale keď vás tu už mám, vybavíme to hneď. Sadnite si, prosím!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>Nechala sa odviesť k stoličke a s obavami čakala ne jeho ďalšie slová. Vôbec nič<span style=""> </span>nechápala a nevedela si predstaviť, čo bude nasledovať. Bolo jej však už jasné, že to, čo príde, zatne do živého. Inštinktívne si zopäla ruky a pritisla ich na prsia. ,,Preboha, čo sa deje...!“vydýchla.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,No.... tá sťažnosť, ten list, to nie je jediné, čo som dostal. Akoby som to... skrátka, pani Mikolášová mi oznámila ešte jednu skutočnosť, týkajúcu sa vás a .... pána Garaja.“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Pána Garaja?“ nechápala Svetlana. ,, Ale veď on zápisnicu podpísal, nesťažoval sa, nenamietal, ba dokonca, keď sme sa nedávno stretli...“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Tak...vy ste sa stretli ... veď o to práve ide! O to vaše stretnutie, či stretnutia...!Pani Mikolášová sa nejakým spôsobom dozvedela o...povedzme...vašich nadštandartných kontaktoch s pánom Garajom a považovala si za povinnosť informovať ma o tom. Ale nielen to. Vyhráža sa, že podá sťažnosť na krajský školský úrad a neviem kam ešte, že mi nevadí, že <span style=""> </span>žiakov vychováva osoba s pochybnou morálkou, rozbíjajúca rodinu, ktorá môže vážne<span style=""> </span>ohroziť ich mravný vývoj. A dokonca dovolím, aby takáto osoba súdila a trestala nevinné deti...“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zvláštne. Zachvátil ju známy pocit. Déjà vu. Totálne ochromenie, neschopnosť brániť sa. Tak ako vtedy na fakulte. Na plavárni, keď sa učila plávať. Inštruktor usúdil, že jej to už celkom dobre ide a môže sa zaradiť medzi plavcov. Keď si uvedomila hĺbku vody pod sebou, spanikárila a šla ku dnu. Pud sebazáchovy nefungoval. Prehlušil ho pocit hanby, že sa to stalo práve jej. Ani nekričala o pomoc. <span style=""> </span>Tak veľmi sa hanbila.<span style=""> </span>Úplne to vzdala. Nebyť pozorného inštruktora, zostala by ukrytá na dne bazéna.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Sedela s prekríženými rukami na prsiach<span style=""> </span>a túžila nebyť.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Riaditeľ si vysvetlil jej mlčanie ako priznanie viny. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Hlupák! Nič nechápal. Nenávidela ho za sprisahanecký úsmev, ktorým ju<span style=""> </span>chcel presvedčiť, že rozumie... veď sme len ľudia!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Pani kolegynka, viem, je to vaša výsostne<span style=""> </span>osobná vec, ale predsa, skúste ma pochopiť, ja musím myslieť aj na dobré meno našej školy...“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nepočkala, kým dohovorí. Vedela, čo bude nasledovať.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Bez slova podišla k dverám. Už bola jednou nohou na chodbe, no predsa pozbierala všetky sily, zastala, otočila sa a ticho hlesla:,, Pán riaditeľ, všetko je to inak!“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-63005863376678142782008-03-24T23:29:00.003+01:002008-12-10T02:14:04.070+01:00Možno... skutočný príbeh<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiogrCLbxs0aUKfUNE1xP3CNGEZ6Ok4YpnSG2j02fm9D4BiblZWztuH9-2m_ca06aPfs0y4T3R_2B_7pT4RrYMeIDy-tb9SNjuwa_7fFyh4toL3yFhGN5bsGhQljIMfhtPQeLwZ-OcX64o/s1600-h/nadej.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 143px; height: 143px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiogrCLbxs0aUKfUNE1xP3CNGEZ6Ok4YpnSG2j02fm9D4BiblZWztuH9-2m_ca06aPfs0y4T3R_2B_7pT4RrYMeIDy-tb9SNjuwa_7fFyh4toL3yFhGN5bsGhQljIMfhtPQeLwZ-OcX64o/s400/nadej.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5181440065216868706" border="0" /></a><br /><span style="font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">7.časť </span><br /><br /> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">,,Konečne učebnica ako má byť!“ potešila sa Svetlana, keď si prelistovala<span style=""> </span>novinku z ponuky známeho vydavateľstva orientujúceho sa na cudzojazyčnú literatúru.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">Už od rána sedela na seminári pre učiteľov anglického jazyka, ktorý organizovalo metodické centrum sídliace v krajskom meste. Mladá angličtinárka, pôsobiaca na súkromnom osemročnom gymnáziu v hlavnom meste, s oduševnením rovnajúcim sa <span style=""> </span>výške honoráru, ktorý jej sľúbilo <span style=""> </span>vydavateľstvo, rozprávala o svojich len a len pozitívnych skúsenostiach pri práci s ponúkanou učebnicou. Hoci sa Svetlane bridili priehľadné reklamné triky <span style=""> </span>jednotlivých vydavateľských agentúr, tento krát ju prezentovaná kniha skutočne zaujala. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">Nápadité grafické spracovanie a príťažlivé<span style=""> </span>ilustrácie skvelo podčiarkovali aktuálne, vtipné a pre deti zaujímavé <span style=""> </span>texty. Oceňovala množstvo dialógov a rozličných cvičení podnecujúcich rozvoj živého jazyka. ,, Tá kniha žije, je akurátne strelená a krásne ukecaná“, vytešovala sa v duchu Svetlana.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">,,Prosím vás, bude učebnica dotovaná ministerstvom školstva?“ s nádejou sa opýtala<span style=""> </span>zanietenej prednášajúcej. Nadšenie vyslankyne vydavateľstva na chvíľku, ale naozaj len na chvíľku, mierne pohaslo : ,,Bohužiaľ, nie...kniha sa síce dostala do užšieho kola výberového konania, a veľmi sme dúfali, že prejde, ale nakoniec vyhrala tá, ktorú v súčasnosti používate. Viete, lobbing funguje aj v tejto brandži... ! Ale nemusíte mať obavy. Ak rodičom rozumne vysvetlíte situáciu, myslím, že nebudú mať námietky a učebnicu pre svoje dieťa zakúpia. Na našej škole <span style=""> </span>to takto funguje už niekoľko rokov.“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">,, V Bratislave áno, ale u nás by to určite neprešlo!“ trpko si pomyslela Svetlana. Už mala s tým<span style=""> </span><span style=""> </span>skúsenosti. A pri tom vôbec nešlo o insolventnosť niektorých rodičov. Vždy sa však našiel niekto, kto sa začal oháňať ústavou a právom na bezplatné vzdelanie a hlasovanie nakoniec dopadlo v neprospech jej<span style=""> </span>návrhu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">,,Milé kolegynky, dovolím si vás upozorniť, že v prípade záujmu o učebnicu, je potrebné poslať objednávku ešte do konca júna. Viem, že je to šibeničný termín, ale ak chcete mať knihy k dispozícii už v septembri...“ Svetlana podvedome pozrela na displey mobilu a v duchu rýchlo spočítala dni zostávajúce do konca prázdnin. Už len tri týždne. Celkom nečakane ju prepadol už známy nepríjemný pocit. Akási tieseň či strach.<br />V skutočnosti sa nikdy netešila na prázdniny. Bála sa ich. Bála sa ticha, ktoré sa s príchodom voľných dní zrazu rozhostilo v jej byte. Bála sa dlhých letných večerov, keď sedela sama na balkóne a dychtivo sa snažila zachytiť každučký zvuk prichádzajúci zo životom kypiacich dvorov a ulíc. Čosi jej bránilo vyjsť von a pridať sa trebárs aj k susedom sediacim na dvore okolo dreveného stola, donekonečna chlipkať domáce červené vínko a potom sa do neskorých nočných hodín nechať unášať spevom prerušovaným občasnými výbuchmi smiechu...</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">Zvýšený ruch v miestnosti sprevádzajúci záverečné slová prednášajúcej ju vrátili do reality. Rýchlo si uložila<span style=""> </span>písacie potreby do tašky a medzi prvými opustila miestnosť.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">,, Ach, to je nádhera!“ nadýchla sa zhlboka, keď vyšla z budovy . Vonku prekypovala jar, vzduch plný všakovakých <span style=""> </span>vôní omamoval zmysly a Svetlana<span style=""> </span>zatúžila prebehnúť sa po zelenej lúke , ponoriť bosé nohy do zelenej trávy a celým telom nasávať energiu rodiaceho sa života. V okamihu sa rozhodla, že nepobeží na prvý autobus ako to zvykla robievať inokedy. Rýchlo zahnala pochmúrne myšlienky , ktoré ju prepadli pri predstave prázdneho bytu. Dnes nie, dnes nechce byť sama. Pomaly kráčala v ústrety už skoro letnému slnku a v duchu si kreslila predstavu dnešného popoludnia. Mala rada toto mesto, jeho námestie s výhľadom na majestátny<span style=""> </span>hrad, kaviarničky, vyvolávajúce nostalgiu za starými časmi, čajovňu, s jej neopakovateľnou vôňou, starý<span style=""> </span>obchodík s cudzojazyčnou a náboženskou literatúrou, v ktorom kraľovala staručká, ale čiperná <span style=""> </span>pani a Svetlana mala dojem, že celá jej bytosť je presiaknutá múdrosťou kníh, ktoré dýchajú na ňu z políc a stačí jej krátky pohľad a presne vie, čo práve potrebujete. Tešila sa na popoludňajší ruch mesta, na chodníky plné ľudí, na to letné hemženie sa svedčiace o tom, že v uliciach vládne<span style=""> </span>pohoda a všetko je tak, ako má byť.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">V duši cítila zvláštnu pokoru, radosť a mier a napriek tomu, že bola sama, nemala pocit osamelosti. Byť anonymnou <span style=""> </span>súčasťou životom kypiaceho davu bolo dokonalým naplnením jej predstavy o dnešnom popoludní.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">,, Pani učiteľka, to je milé prekvapenie! Som nesmierne rád, že vás tu vidím!“<br />Svetlana neochotne, až s nevôľou prijala podávanú ruku.<br />,, Dobrý deň, pán Garaj.“<br />,, Zvláštna náhoda mi vás priviedla do cesty. V posledných dňoch som uvažoval, že vám zavolám. Chcel som sa opýtať na Filipa. Dúfam, že s jeho správaním je všetko v poriadku.“<br />,,Ale áno. Chlapci si uvedomili, že prestrelili a dávajú si pozor. Nemusíte mať žiadne obavy.<br />Ak by ste však<span style=""> </span>mali záujem o podrobnejšie informácie, príďte, prosím, za mnou do školy.“<br />Svetlana považovala rozhovor za skončený a chcela sa <span style=""> </span>rozlúčiť, no jej spoločník<span style=""> </span>mal inú predstavu.<br />,,Pani učiteľka, bol by som veľmi rád, keby ste prijali moje pozvanie ...“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 102);">Nenechala ho ani dohovoriť a vychrlila zo seba<span style=""> </span>najmenej tucet vážnych dôvodov, prečo nemôže...Na moment sa obaja <span style=""> </span>stali účastníkmi akejsi prapodivnej slovnej <span style=""> </span>hry s názvom Kto z koho, no<span style=""> </span>v istej chvíli si Svetlana <span style=""> </span>uvedomila aká je smiešna a detinská a keď pán Garaj veľmi zdvorilo a pokojne svoje pozvanie zopakoval, <span style=""> </span>súhlasila.</p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com17tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-25664943806497114012008-02-24T21:02:00.006+01:002008-12-10T02:14:04.277+01:00Možno... skutočný príbeh<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiH3t3mHwQmPGNqly2-byMfzhJ5P5dpOHG5yF6F4MqdFWP2szfKAFtTInogQZkGVt8ANzA7dpLJWbmutO3aepTfX7Av7PbInfQ5Mpp7DeSd5Y41HkDrfCa66BXC-xKVuNHIUZ_dnWWe0AI/s1600-h/kvietok.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiH3t3mHwQmPGNqly2-byMfzhJ5P5dpOHG5yF6F4MqdFWP2szfKAFtTInogQZkGVt8ANzA7dpLJWbmutO3aepTfX7Av7PbInfQ5Mpp7DeSd5Y41HkDrfCa66BXC-xKVuNHIUZ_dnWWe0AI/s400/kvietok.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5170639917090742178" border="0" /></a><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">6.časť</p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Pani učiteľka, nemám nič proti tomu, že môj syn dostane dvojku zo správania. Za taký priestupok si ju určite<span style=""> </span>zaslúži. Len chcem mať istotu, že to celé prebehlo naozaj tak, ako ste mi povedali. Viete, Filip tvrdí niečo iné. Stále dokola opakuje, že Dominikovi naleteli. Nevedeli, že má vo fľašiach víno. Napili sa iba raz,“ pokojne a rozvážne vysvetľoval Filipov otec.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Zase tá istá pesnička“, pomyslela si Svetlana trochu podráždene, ,, presne podľa pravidla<span style=""> </span>o stokrát opakovanej lži... No fajn , a čo tak ... stokrát opakovaná lož sa dá vyvrátiť stokrát opakovanou pravdou.“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Pán Garaj, skutočne sa nemusíte obávať. Všetko som dôkladne prešetrila. Výpovede vinníkov a svedectvá spolužiakov sú zaznamenané, nech sa páči, sú vám k dispozícii. Nakoniec, je tu podpis vášho syna a aj ostatných chlapcov. Pokúste sa dôverovať mi. Týmto deťom som triedna už tretí rok. Mám ich rada a musím priznať, že ma to samu veľmi trápi. Neublížila by som im. Nie sú to zlí chlapci, ale žiaľ, toto je priestupok, ktorý je v školskom poriadku jasne definovaný. Verte mi, nikdy by som si nezaťažila svedomie nespravodlivým obvinením a<span style=""> </span>trestom.“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Ako mlado vyzerá“, preblesklo Svetlane hlavou, keď sa jej Filipov otec predstavil. Pán Garaj prišiel sám, bez manželky. Nepoznala ho. Do mestečka sa priženil a bývali v tichej ulici na opačnom konci mesta. Zo školskej dokumentácie vedela, že pracuje v súkromnej firme v neďalekom krajskom meste.<span style=""> </span>Na rodičovské združenia chodila iba matka. Sympatická, vždy decentne upravená. Pôsobila nesmelo a zakríknuto. Zakaždým si<span style=""> </span>bez slova vypočula informácie o synovi. Bolo takmer nemožné nadviazať s ňou čo len krátky rozhovor. Svetlana si ani nepamätala, žeby počula od nej aspoň jednu dlhšiu vetu. O to viac bola zvedavá na otca. Už aj preto, že toto<span style=""> </span>nebol ich celkom prvý kontakt. V triednom výkaze mala odložený<span style=""> </span>jeho list. Nechala si ho na pamiatku. Ešte sa jej nestalo, aby rodič zareagoval na oznámenie, že synovi bolo na štvťročnej klasifikačnej porade za nedisciplinované správanie udelené<span style=""> </span>pokarhanie, takým ústretovým<span style=""> </span>spôsobom.<br />Vážená pani učiteľka! stálo v liste. Veľmi ma mrzí, že môj syn Vám svojou nedisciplinovanosťou spôsobuje problémy. Ospravedlňujem sa za jeho nevhodné správanie a sľubujem Vám, že urobím všetko preto, aby došlo k náprave. S úctou Igor Garaj.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlanu list tak prekvapil, že neodolala a prečítala ho nahlas kolegyniam<br />v zborovni.<br />,,To môže byť z jeho strany vypočítavosť“, zasyčala vtedy Betka. ,, Vieš, sú<br />v rozvodovom konaní a v hre je boj o syna.“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Správanie muža, sediaceho teraz oproti nej, však celkom korešpondovalo<br />s obsahom pamätného listu. Pozorne ju vypočul, preštudoval si záznam<br />z vyšetrovania v triede a nakoniec poznamenal: ,, To celkom mení situáciu. Verím vám, pani učiteľka. Viem, že to nemáte s nimi ľahké. A nakoniec, Filip hovoril o vás doteraz len dobre, vždy si pochvaľoval, akú majú triednu. O to viac ma mrzí, že sa tak nerozumne dal zatiahnuť do celej záležitosti. Ale ani my sme neboli inakší, tiež sme všeličo povyvádzali. Pamätám si... ” a začal spomínať na školské časy. Pridala sa. Zrazu spadli z nej obvyklé zábrany a nemohla veriť svojim ušiam, keď sa počula, ako celkom cudziemu človeku prezrádza intímne drobnôstky z detstva<span style=""> </span>a rokov dospievania, o ktorých bola presvedčená, že patria iba jej. Zrazu jej to bolo jedno a nedbala ani na to, že hradba, ktorú tak dôsledne celé roky okolo seba stavala, nadobúda malé trhlinky. Už dávno sa necítila<span style=""> </span>tak príjemne a uvoľnene.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Pani učiteľka, som veľmi rád, že som vás spoznal. Ste veľmi príjemná spoločníčka a dúfam, že budem mať ešte česť stretnúť sa s vami,“ lúčil sa Filipov otec , keď si v istej chvíli uvedomili, že čas už značne pokročil. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, A nebojte sa. Na syna dozriem. Sľubujem vám, že nič podobné sa už nezopakuje. A keby sa vyskytol čo len najmenší problém, prosím, zavolajte mi. Kontakt na mňa máte. Dúfam, že to nie je odo mňa veľmi drzé, ak vás poprosím o vaše číslo.“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nenamietala. Bola to bežná prax. Pán Garaj nebol jediný rodič, ktorému<span style=""> </span>poskytla číslo na mobil.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,To je teda rozdiel“, pomyslela si Svetlana, keď si porovnala práve skončený rozhovor<span style=""> </span>s včerajším stretnutím s pani Mikolášovou. Danielova matka jej nič neodpustila. Do najmenších detailov rozpitvávala správu o priebehu vyšetrovania, chytala ju za slová, snažila sa ju zneistiť a prinútiť urobiť čo len maličkú chybu. A hlavne donekonečna omieľala teóriu o nevedomosti jej syna, že ide o alkohol. Svetlana nepovolila a neustúpila ani o krôčik. Bolo to však Pyrrhovo víťazstvo. Ešte teraz jej v ušiach znejú výhražné slová rozhorčenej matky:</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Sú to ešte deti. Urobili chybu.<span style=""> </span>Ale mali by dostať šancu napraviť ju. Dvojka zo správania to nevyrieši. Každý raz urobí chybu. Verím, že aj vy, pani učiteľka!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlana práve vykročila z dverí školy, keď jej mobil oznámil prijatú sms-ku. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Ďakujem vám za príjemné popoludnie. Ste obdivuhodná žena.“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Okamžite ju vymazala. Hradba, ktorá ju celé roky chránila, bola už opäť pevná.</p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-37147801052461230952008-02-16T18:48:00.009+01:002008-12-10T02:14:04.426+01:00Možno... skutočný príbeh<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEVyqSXy4B624l_PzcYa-5SlgvbsEGOAAaOGhUYDpdbtQtKvGLelhZN5wPDLQ2sU2z52XQ1BcT_tUMIJF_rZNNN5SIfVZfRsy5DV5w0yqjsMX0XUsFlv6Juoe-YvYEBJlDtJj5ZZEamOQ/s1600-h/matohy.gif"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 211px; height: 287px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEVyqSXy4B624l_PzcYa-5SlgvbsEGOAAaOGhUYDpdbtQtKvGLelhZN5wPDLQ2sU2z52XQ1BcT_tUMIJF_rZNNN5SIfVZfRsy5DV5w0yqjsMX0XUsFlv6Juoe-YvYEBJlDtJj5ZZEamOQ/s400/matohy.gif" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5167637387058487186" border="0" /></a><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">5.časť</span><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">V noci sa jej sníval hrôzostrašný sen. Stála uprostred rieky a z vysokých brehov sa na ňu valili obrovské kamene. Zrazu s hrôzou zistila, že jeden balvan tlačí kŕdeľ malých uvrieskaných opíc a za druhým sa vyškierali biele mátohy. Ich tváre jej boli povedomé.<br />Zobudila sa spotená a vystrašená. Rýchlo sa osprchovala. Musí byť vo forme.<br />Dnes sa totiž stretne s rodičmi<span style=""> </span>previnilcov. Pozvánky už boli rozposlané.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Dobré ráno, pán riaditeľ! Prepáčte, môžem na chvíľku?“<br />,, Ale samozrejme, nech sa páči!“ vzhliadol od monitora počítača direktor.<br />,, Je mi ľúto, ale musím vám oznámiť závažný priestupok voči školskému poriadku, ktorý sa stal v mojej, teda 7. B triede.“<br />A spustila... Všetko mala dôkladne pripravené. Mená vinníkov, výsledky vyšetrovania v triede, <span style=""> </span>svedecké výpovede ostatných žiakov,<span style=""> </span>výchovné opatrenia, ktoré majú zamedziť zopakovaniu podobnej situácie. Navrhuje: pre iniciátora akcie s prihliadnutím na predchádzajúce časté priestupky zníženú známku zo správania na stupeň 3, pre ďalších zúčastnených na<span style=""> </span>stupeň 2. Jedinému dievčaťu vzhľadom na<span style=""> </span>doterajšie bezproblémové správanie navrhuje udeliť pokarhanie riaditeľom školy.<span style=""> </span>Okrem toho sa obrátila na Pedagogicko–psychologickú poradňu so žiadosťou o prednášku o škodlivosti alkoholu. Rodičia previnilcov <span style=""> </span>sú pozvaní na dnes. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Pán riaditeľ bol spokojný. Pochválil ju. Kiež by každý člen pedagogického zboru pracoval tak precízne.<br />Vyšla na chodbu a na chvíľku sa musela oprieť o stenu. Bolo jej nanič. Rovnako ako žalúdok sa<span style=""> </span>chvelo aj jej svedomie. Pár krát sa zhlboka nadýchla . Vyšlo to. Preto sa tak dôkladne pripravila, aby ho ohúrila. Síce vždy všetko robila s pedantnou dôkladnosťou, ale tento krát to bolo premyslené. Urobila to účelovo. Musela ho učičíkať. Všetko prešetrila, zariadila, navrhla opatrenia. Pán riaditeľ nemal otázky. Žiadne pochybnosti o vine a treste.<br />Ostrý zvuk školského zvončeka vnímala prvý krát ako vyslobodenie. Škemravý hlas svedomia na chvíľu <span style=""> </span>zmĺkol. Pocítila úľavu.<br />Svetlana pozvala rodičov zámerne na tento deň. V stredu učila totiž iba tri hodiny a mala čas premyslieť si stratégiu pohovoru. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Človek mieni a Pán Boh mení“, pomyslela si, keď jej Filip prišiel oznámiť, že jeho rodičia kvôli pracovným povinnostiam prídu až zajtra. Zmenu ohlásil aj Daniel. Otec je na služobnej ceste a mama môže prísť až o pol piatej.<br />,, No hurá! Dúfam, že sa dnes dostanem domov!“ preblesklo jej<span style=""> </span>hlavou.<br />S pani Mikolášovou, Danielovou matkou, už mala svoje skúsenosti.<br />Jej večné sťažnosti, upodozrievania, neschopnosť objektívne posúdiť synovo správanie narúšali ich vzájomnú komunikáciu až do takej miery, že Svetlana považovala čas strávený rozhovorom s ňou za stratený. Mala pocit, že každá hovorí o niečom úplne inom. Nechápala jej absolútne liberálny spôsob výchovy. Vedela si predstaviť, že vysvetlenie pani Mikolášovej prečo chodí jej syn neskoro do školy, by mohlo byť skvelým príkladom nesprávnej výchovy<br />v hociktorej pedagogickej príručke.<br />,,Viete, pani učiteľka,“ obhajovala vtedy svojho syna, ,, on má akosi posunutý čas. Chodí neskoro spať. Nevie sa odtrhnúť od počítača alebo televízora. Vždy tam nájde niečo, čo ho zaujíma. A potom sa mu ráno nechce vstávať. Potreboval by si dlhšie <span style=""> </span>pospať.“<br />,, No to si viem predstaviť a hlavne, keď vy odídete do práce...“, vyšla jej<br />v ústrety Svetlana.<br />,,Ale čoby, veď ja chodím až na ôsmu. Idem ho aj trikrát zobudiť, ale čo mám robiť , vari ho mám za nohy ťahať z postele ?! A potom samozrejme nestíha.“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Môj syn je silná osobnosť a individualita. Musíme ho rešpektovať!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Výrok pani Mikolášovej poznala Svetlana naspamäť. Niekedy mala nutkanie potajomky si urobiť <span style=""> </span>čiarku zakaždým, keď zaznel.<br />Svetlana si nedokázala predstaviť reakciu tejto <span style=""> </span>nemožnej kverulantky<span style=""> </span>na oznámenie, že jej syn bude mať dvojku zo správania. S predstavou, kam všade budú smerovať sťažnosti, <span style=""> </span>sa radšej odmietala zaoberať. Počítala však so všetkým.</p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com21tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-688427823636202672008-02-10T18:48:00.003+01:002008-12-10T02:14:04.676+01:00Možno... skutočný príbeh<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_9nobpzwzW1s/R685oP-mH4I/AAAAAAAAA-0/4UjsOh_sxlY/s1600-h/balvan+na+dusi.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 304px; height: 224px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_9nobpzwzW1s/R685oP-mH4I/AAAAAAAAA-0/4UjsOh_sxlY/s400/balvan+na+dusi.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5165410661263875970" border="0" /></a><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">4.časť<br /></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlana zatvorila posledný diktátový zošit. Odložila pero, vstala, povystierala si chrbát a prešla do kuchyne. Počkala, kým zovrie voda v kanvici, s rozkošou vdýchla vôňu ovocného čaju a so šálkou v ruke sa vrátila do obývačky. Svetlo malej nočnej lampy vytváralo v izbe príjemnú upokojujúcu atmosféru. Pohodlne sa usadila, zavrela oči a na okamih ju celkom nezmyselne premohla dobiedzavá predstava... Aké krásne by bolo, keby... keby...<br />Ach, nie! Už dávno si zakázala stavať vzdušné zámky. Prudko vstala, zo stola zobrala zošit a pero a opäť vyhľadala pohodlie fotelky.<span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Tak, je čas na rekapituláciu ...<span style=""> </span>niečo ako dal a má dať, alebo jednoducho splnené a potrebné splniť.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Pousmiala sa pri spomienke na uplynulý deň. Ako ľahko to všetko prebehlo,<br />nad očakávanie ľahko a bez problémov... Moment prekvapenia bol ochromujúci.<span style=""> </span>Počkala si na nich hneď ráno v triede.<span style=""> </span>Prichádzajúce decká okamžite<span style=""> </span>vycítili,že čosi visí vo vzduchu. Jeden za druhým sa súkali do triedy<span style=""> </span>a keď ju zbadali, bez slova zamierili rovno k svojim laviciam. Zámerne nič nehovorila. Stála pred tabuľou a čakala. Občas pozrela na hodinky.<span style=""> </span>Priam cítila, ako sa v prítomných<span style=""> </span>žiakoch<span style=""> </span>roztáča kolotoč otázok. Vedela, že s každou sekundou v nich rastie strach a pocit viny. Vedela, že v tej chvíli nebolo v triede človiečika, ktorý by sa neobával, že to on, že to kvôli nemu...Trochu si vydýchli, keď vošla Barbora a ona jej nedovolila sadnúť, ale hneď ju vystavila na pranier. Skoro naraz prišli ,,alkoholoví králi“ . Najprv Lukáš, za ním Dano s Filipom. Až potom poslala ktorúsi žiačku do kabinetu s odkazom , že Dominik môže prísť. Pani Chrenková nesklamala, doviedla syna podľa dohody a počkala<span style=""> </span>s ním v kabinete.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Vinníci sa od prekvapenia ani nezmohli na odpor. Dano síce čosi bľabotal, že on nevedel....napil sa iba raz<span style=""> </span>a keď zistil, že je to víno , tak viac už ani kvapku... Trieda nemilosrdne<span style=""> </span>zmietla jeho tvrdenie zo stola. Všetci svorne kričali: Ukrižuj! </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Dala si záležať na dôkladnom prešetrení celého prípadu. Šla do detailov, nešťastníkov nemilosrdne tlačila k múru až kým ich neprinútila vyvrátiť dušu naruby. Boli vystrašení, videli, že tento krát im to len tak neprejde.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlanu striaslo. Nepríjemný pocit, ktorý jej od rána ležal kdesi na dne žalúdka, zosilnel. Dočerta, čo to stvára! Chvíľami sa jej žiadalo zasmiať sa nad absurdnosťou celej situácie a všetko hodiť za hlavu. Veď sú to ešte decká! Chalani sa potrebovali v triede vytiahnuť, ukázať, akej frajeriny sú schopní.<br />A ona vyvádza akoby... presne ako to spieva Hammel: ... fajčil na záchode, bude z neho vrah a zlodej! Najradšej by nezbedníkom dala pár na zadok a poriadne im vyhubovala. Keby to aspoň nebolo tak krátko pred klasifikačnou poradou!<br />Tiež si vedeli vybrať vhodný čas!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nepríjemný tlak na žalúdku sa zmenil na tupú bolesť. Pocit bezmocnosti ju ťažil ako obrovský balvan. Nemôže pre tie decká nič urobiť. Akýkoľvek pokus<br />o ospravedlnenie je v zborovni dopredu odsúdený na neúspech. Chápala to ...<br />v situácii, keď sa disciplína zo dňa na deň rapídne zhoršuje , keď sa niektorí kolegovia pomaly boja ísť do triedy... A potom, už sa to roznieslo ...keby sa im to prepieklo, mohol by vzniknúť nepríjemný precedens do budúcnosti. Bolo by naivné si myslieť, že sa situácia<span style=""> </span>v niektorej triede nezopakuje.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zrazu ju úplne nezmyselne ovládol hnev. Hnevala sa na chalanov, na Simonu, na celú triedu, na staré štruktúry, ktoré ešte stále sedia v zborovni a nepohne nimi ani pár volov, na rodičov, ktorí si nedokážu vychovať<span style=""> </span>svoje ratolesti, a hlavne na seba... na svoju neschopnosť vytiahnuť na svetlo sveta skutočnú pravdu .<br />Veď tie decká len využili situáciu... to ona zlyhala, mala predsa dozor! A potom kolega, večne zahalený v alkoholovom opare. Dovolil žiakom robiť si z jeho hodín oddychovky. A ďalší vyučujúci. V ten deň mala jej trieda šesť hodín!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Majú vôbec<span style=""> </span>právo súdiť a trestať deti? Neplatí ešte stále to biblické: kto si bez viny, hoď prvý<span style=""> </span>kameňom!? Zrazu sa rozosmiala. Áno, to sa jej podarilo! Kameň už predsa hodila!<span style=""> </span>Je definitívne rozhodnuté . Vinníci sú jasní!</p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com15tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-34073524167855828362008-02-07T16:47:00.000+01:002008-12-10T02:14:04.930+01:00Možno... skutočný príbeh<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgEJuKn1GFO460n5TdHp3p0LvDRujdFnuVuMSIgut4HhgTK9kcsT5yKxYFn0ZNzCvmpgBSZgpxyv7k85lwel-IJILscM3JfTtD6KXsnX0x4O1kwjBGpX2cpsvGJiHbfPCBQCCerCU_gFlI/s1600-h/lupa.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 148px; height: 148px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgEJuKn1GFO460n5TdHp3p0LvDRujdFnuVuMSIgut4HhgTK9kcsT5yKxYFn0ZNzCvmpgBSZgpxyv7k85lwel-IJILscM3JfTtD6KXsnX0x4O1kwjBGpX2cpsvGJiHbfPCBQCCerCU_gFlI/s400/lupa.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5164265880630219442" border="0" /></a><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">3. časť</span><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Pani Chrenková,<span style=""> </span>mohli by ste sa, prosím vás, ešte dnes zastaviť v škole? Viete, niečo sa stalo a bude najlepšie...<br />Nie, nie, nebojte sa, Dominik je v poriadku... žiaden úraz, len...<br />Ďakujem, pani Chrenková, samozrejme, že počkám...!“<span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlana odložila mobil a pohodlne sa usadila v kresle.<br />,, Chvalabohu, že Veronika dnes nie je v škole“, pomyslela si s úľavou. Mohla tak<span style=""> </span>beztrestne okupovať kanceláriu určenú pre výchovnú poradkyňu. Nechcelo sa jej ísť do zborovne a vôbec<span style=""> </span>nemala chuť niekomu<span style=""> </span>vysvetľovať, čo sa v jej triede zomlelo. To bude pre niektoré kolegyne voda na mlyn! </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Hoci pôsobila na škole už tretí rok, stále cítila , že do kolektívu<span style=""> </span>nezapadla. Nech robila čokoľvek, hradba, ktorá ju delila od ostatného osadenstva zborovne, bola rovnako pevná ako v deň, keď nastúpila.<span style=""> </span>Svoj podiel na tom mala aj Marta. Na školu prišli naraz. Svetlana ako učiteľka, Marta<span style=""> </span>nastúpila do funkcie zástupkyne riaditeľa. Hneď prvý deň ju zatiahla do kancelárie a dôverne jej zašepkala: ,, Slečna Záhumenská, taká som rada, že ste sa sem dostali. Viete, váš bývalý riaditeľ je môj veľmi dobrý kamarát. Hovoril na vás len<span style=""> </span>samé chvály. Nevie sa zmieriť s tým, že ste sa takto rozhodli. Bojí sa, že nenájde za vás adekvátnu náhradu. A... musím vás upozorniť ... dajte si pozor na tento kolektív ...dostala som avízo... sú to strigy, viete, samé staré štruktúry ... odučiť a bežať domov, žiadne projekty, krúžky, mimoškolská činnosť... to sa bude musieť zmeniť, ale potrebujeme zanietených ľudí, takých, ako ste vy!“ Marta využila každú príležitosť, aby ju pred kolegyňami pochválila. Neuvedomila si, že<span style=""> </span>jej tým robí medvediu službu.<br />Podhadzovala im ju ako korisť hladnej svorke, nedbajúc,<span style=""> </span>že podpisuje<span style=""> </span>pre ňu ortieľ osamelosti a akéhosi vydedenca<span style=""> </span>kolektívu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlana sa usmiala pri myšlienke na svoje predsavzatie vyhnúť sa škole<br />v mieste svojho bydliska. Celých trinásť rokov bola verná svojej zásade. Keď však prišiel za ňou primátor spolu s delegáciou rodičov, nedokázala zrazu povedať nie. Vedela, že zohnať angličtinára je úloha nad ľudské sily. Neodolala prosbám a<span style=""> </span>sľubom...</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Prúd<span style=""> </span>spomienok prerušilo klopanie na dvere.<br />,, Dobrý deň, pani učiteľka! Tak už sme tu. Viete, Dominika sa mi podarilo zachytiť doma a tak som ho stiahla so sebou. Nebudeme to naťahovať, najlepšie sú informácie z prvej ruky ,“ a už strkala vinníka<span style=""> </span>do kancelárie. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zlatá pani Chrenková!<span style=""> </span>Bože, koľko hodín už spolu presedeli! Rozmýšľali, špekulovali, hľadali spôsoby ako Dominika učlovečiť. Všetko márne. Chalan ich privádzal do<span style=""> </span>bezmocnej zúrivosti. V pretvárke<span style=""> </span>bol majster nad majstrov! Vždy sa nechali odzbrojiť výrazom neviniatka a<span style=""> </span>kajúcnym priznaním viny,<span style=""> </span>obmäkčiť<span style=""> </span>srdcervúcimi sľubmi, aby o dva-tri dni museli znova a znova skonštatovať, že zase naleteli... Svetlana sa už ani nevedela naňho hnevať, ale tento krát to predsa len prestrelil.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, No tak syp!“ bez okolkov zavelila . Vlastne už vedela všetko. Informačný servis v podaní Simonky fungoval stopercentne. Nie je nad to mať dobrého špicľa v triede! znechutene si pomyslela.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Čóó...ja nič neviem... čo zase máte...!“ skúšal Dominik. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, No, vraj si dnes oslavoval. A už od rána...“<br />,, To kto vám čo zase narozprával?... ja naozaj neviem...“<br />,, Pozri, Dominik, neskúšaj to na mňa! Všetko viem, doniesol si do školy dve fľaše vína... a cez prestávky ste popíjali... ty, Filip, Lukáš, Dano a ... Barbora. Je tak?“ riskla Svetlana.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zvesená hlava a ustráchaný krátky<span style=""> </span>pohľad spod obočia smerom k matke<span style=""> </span>boli dôkazom, že riskantný ťah sa podaril.<br />,, Domino, ja ťa... to čo si zase vymyslel?!“ zaútočila pani Chrenková, no nebadaný pokyn triednej učiteľky ju zastavil.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Tak ako to bolo... ale pravdu!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Potvrdilo sa, že Simona si<span style=""> </span>nič nevymyslela, ba dokonca ani nič nepridala. Skôr naopak. Nemohla vedieť, že hviezdna päťka si už deň dopredu naplánovala školské orgie a úloha zásobovača sa ušla , ako ináč ,autorovi nápadu, Dominikovi. Ochotného sponzora našli v Miške, jeho o rok staršej<span style=""> </span>kamarátke.<br />,, No, už len to mi chýbalo!“ zaúpela v duchu Svetlana, keď si uvedomila, že nešťastnica je dcérou predsedu školskej rady. A ten je<span style=""> </span>háklivý na obvinenia<span style=""> </span>svojich detí ako čert na svätenú vodu!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>Dominik vysypal všetko. Potvrdil vinníkov, prekvapenú triednu učiteľku poučil o tom, čo všetko sa dá cez prestávky a niekedy aj cez hodiny stihnúť.<br />,, Ozaj, Domino, a čo ste to vlastne oslavovali?“ nedalo Svetlane.<br />,, No, moje narodeniny.“<br />,,Dodo, veď tie máš až o dva týždne!“, žasla pani Chrenková.<br />,,Ale Lukáš má ísť na liečenie... tak povedal, že...“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Tak, to by sme mali! vzdychla si Svetlana, keď vyprevadila návštevníkov. Dúfala, že sa pani Chrenkovej podarí zamedziť kontakt svojho syna s ostatnými ,,alkoholikmi“. A ona hneď ráno<span style=""> </span>udrie<span style=""> </span>na nič netušiace obete. Moment prekvapenia môže zohrať rozhodujúcu úlohu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Ach, len keby... len ešte... Zostala stáť uprostred miestnosti a tvár si ukryla do dlaní. Dočerta, prečo sa to stalo práve jej! Bude musieť ísť za riaditeľom. Alkohol, drogy, krádeže – to sú najzávažnejšie priestupky na základnej škole. Živo si vedela predstaviť jeho reakciu : Ako je to možné, čo robil dozor!! </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zhlboka si<span style=""> </span>vzdychla. Bože, čo robil dozor!!... Nevie, za ten svet nevie! Môže si aj hlavu roztrieskať o múr, aj tak nedokáže pochopiť, ako jej to mohlo uniknúť! Bola v tej triede každú prestávku ! Nič si nevšimla. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-62782845539841134542008-01-31T22:32:00.000+01:002008-12-10T02:14:05.088+01:00Možno... skutočný príbeh<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi99qWrwxcAQ1GqUSJI5M4ejtfQIkCvi_rOOJVPMzUY7DXl2chhqxDyIts3e9lU7AdgMB9fPZ_EpjplqRfufAOCwBtbDeAR8MOS8HJginexMRRPCsoxvwoEUrt6S-GIP-16WX1jM-TjMSY/s1600-h/samota.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 88px; height: 131px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi99qWrwxcAQ1GqUSJI5M4ejtfQIkCvi_rOOJVPMzUY7DXl2chhqxDyIts3e9lU7AdgMB9fPZ_EpjplqRfufAOCwBtbDeAR8MOS8HJginexMRRPCsoxvwoEUrt6S-GIP-16WX1jM-TjMSY/s400/samota.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5161757387801121442" border="0" /></a><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">2. časť </span><br /> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlana bola kantorkou telom i dušou. Svoju prácu milovala a celých 16 rokov, ktoré strávila<span style=""> </span>za katedrou, sa snažila priblížiť obrazu ideálneho učiteľa, ktorý si v predstavách nosila od štúdií na pedagogickej fakulte. V pamäti jej zostala spomienka na všetkými študentami zbožňovaného docenta Horského a jeho oduševnené slová:,, Učiteľ, ktorého sa žiaci boja, pretože<span style=""> </span>na dosiahnutie svojho cieľa používa<span style=""> </span>zastrašovanie<span style=""> </span>či hrozbu<span style=""> </span>trestu zlou známkou, je slabý učiteľ. Síce môže žiakov donútiť k učeniu, ale nikdy sa mu nepodarí vzbudiť u nich skutočný záujem o daný predmet, skôr naopak. Dôležité je viesť vyučovanie<span style=""> </span>tak, aby žiaci sami nadobudli potrebu osvojiť si im predkladané učivo a aktívne sa podieľali na<span style=""> </span>rozvíjaní svojich vedomostí. Vzťah učiteľ- žiak musí byť rovnocenný, partnerský a vzájomne prospešný.“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nebolo to ľahké. Problémom nebola jej útla postavička či anjelský hlások, ktorý zo začiatku nemal ani najmenšiu šancu preniknúť k určeným<span style=""> </span>ušiam. To sa časom naučila zvládať. Najťažší boj musela zviesť sama so sebou. So svojou naivitou.<br />S predstavou, že stačí prísť do triedy, zamávať vysokoškolským diplomom a decká budú k nej vzhliadať s úctou a bázňou ako ona kedysi<span style=""> </span>k svojej triednej učiteľke. Tie potvorky okamžite odhalili jej omyl a bez zaváhania zaútočili. Nemilosrdne a kruto sa na ňu vrhli<span style=""> </span>ako pirane na bezmocnú korisť. Dobiedzali, hrýzli, bodali, robili si posmešky... Nevzdala<span style=""> </span>sa. Hádzať flintu do žita nebol jej štýl. Musela však začať od seba. Uvedomila si, že nie decká, ale ona sa musí zmeniť. Začala tvrdo na sebe pracovať. Študovala metodiky, chodila starším kolegom na hospitácie, absolvovala nesmierne množstvo<span style=""> </span>seminárov, školení, kurzov, prelúskala desiatky kníh a publikácií a výsledok sa dostavil. Nepatrila síce k učiteľkám, ktoré decká doslova zbožňujú<span style=""> </span>a pri každej príležitosti to dávajú dostatočne najavo. Ale hrialo ju vedomie, že žiaci jej veria a angličtina by sa určite objavila na popredných priečkach ankety Môj najobľúbenejší predmet. Stačilo, keď na hodine cítila súzvuk s dušami detí a pripadala si<span style=""> </span>ako dirigent, ktorý<span style=""> </span>pohybom magickej<span style=""> </span>paličky<span style=""> </span>bezpečne ovláda každý nástroj komplikovaného hudobného telesa.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlana začínala svoju učiteľskú kariéru na škole v neďalekej dedine. Príslovie ,, doma nikto nie je prorokom“ jej v prípade kantorskej profesie pripadalo zvlášť priliehavé a dostatočne varujúce. Žila v malom mestečku kde sa navzájom všetci poznajú. Na učiteľskú dráhu chcela nastúpiť s čistým štítom. Bez zaväzujúcich príbuzenských, susedských<span style=""> </span>či priateľských vzťahov, ktoré by mohli vážne<span style=""> </span>ohroziť jej predsavzatie byť spravodlivá, nestranná a objektívna.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Okrem toho si nevedela predstaviť, akoby mohla fungovať na škole, na ktorej ako dieťa osem rokov drala školské lavice . Nemohla si pomôcť, ale vždy, keď sa stretla so svojou bývalou triednou učiteľkou, mala pocit, že jej pozerá na ruky, či nemá za nechtami špinu. Obávala sa, že<span style=""> </span>pre kolegyne, ktoré ju vtedy učili, zostane žiačkou, ktorej povinnosťou je ctiť si a poslúchať svoje pani učiteľky.<span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A nadovšetko si vážila svoje súkromie. Ešte aj teraz má príchuť blenu spomienka na<span style=""> </span>jedno letné popoludnie strávené na mestskom kúpalisku. Vybrala sa tam s Ivanou, o štyri roky staršou kamarátkou, ktorá sa po skončení pedagogickej fakulty už 2 roky pokúšala obhajovať farby kantorského stavu v nekonečnom zápase so žiackym osadenstvom miestnej základnej školy. Svetlane sa zdalo, že ich deka sa stala najdôležitejším miestom v areáli kúpaliska. Ako magnet priťahovala oči všetkých deciek od 7 do 15 rokov. Ani nevie prečo, ale<span style=""> </span>cítila sa čudne<span style=""> </span>nepríjemne,<span style=""> </span>keď niektoré dieťa pobehujúce pomedzi deky, zostalo zrazu<span style=""> </span>zarazene stáť a potom sa rozbehlo k mame, aby jej tajomne pošuškalo :,, Mami, tam je naša učiteľka!“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Otravovalo ju, keď niektorí výrastkovia, neforemne<span style=""> </span>kostnatí a odporne uziapaní si dovolili na Ivanu pokrikovať: ,, Pani učiteľka, chýba nám jeden do partie, pridajte sa k nám!“ Svetlana nechápala Ivanin pokoj. Upodozrievala ju, že pozornosť pubertiakov jej dokonca lichotí. Zazlievala jej, že sa<span style=""> </span> bez okolkov pridala k skupinke<span style=""> </span>hrajúcej sa s loptou<span style=""> </span>uprostred kúpaliska.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Celých trinásť rokov bola presvedčená o správnosti svojho rozhodnutia dať prednosť škole mimo bydliska. Tešila ju predstava slobody, anonymity a nezávislosti. Strážila si svoje súkromie, budovala hradby okolo seba, stále viac<span style=""> </span>sa<span style=""> </span>uzatvárala do svojho vnútra<span style=""> </span>a malého bytu. Zavalená nekonečnými prípravami, haldami písomiek a testov ani nepostrehla, že mesto ju už dávno vytesnilo zo svojho života a priestor okolo nej je čoraz tichší a prázdnejší.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-21280732875765274752008-01-25T21:16:00.000+01:002008-12-10T02:14:05.316+01:00Možno... skutočný príbeh<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6F1ttd7KvEhGMZpMHXd55bUIVN-mgCwJF0arlHwBv6WXfLfEe4txyi21SwfF44JzWSmewzeQGaFE08K_NsfHMMpxZdJdabV6GwhUQbTKND3NEEUTaZuFG1_lxkASJoDkQxXoUeLR5NEM/s1600-h/vino.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6F1ttd7KvEhGMZpMHXd55bUIVN-mgCwJF0arlHwBv6WXfLfEe4txyi21SwfF44JzWSmewzeQGaFE08K_NsfHMMpxZdJdabV6GwhUQbTKND3NEEUTaZuFG1_lxkASJoDkQxXoUeLR5NEM/s400/vino.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5159513177194648210" border="0" /></a><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">I. časť</span><br /> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Konečne!“ vydýchla Svetlana , keď vošla po poslednom zvonení do zborovne. Ráznym pohybom sa zbavila triednej knihy a pomaly kráčala celkom dozadu, kde v rohu pod oknom mala svoj stôl. S úľavou si sadla. Zhodila topánky a nohy si vyložila na<span style=""> </span>najbližšiu prázdnu stoličku. Rukami si vzadu podoprela hlavu, slastne sa natiahla a zavrela oči, čím dala ostatným jasne najavo, že nechce byť nikým a ničím vyrušovaná.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>,, Dočerta, to bol zase deň! Šesť hodín a k tomu ešte dozor. Nekonečný kolotoč, trieda, chodba, trieda...<br />Hoci celkove rada učila, ani po toľkých rokoch si nevedela zvyknúť na neúprosný školský zvonec, ktorému bolo jedno, že potrebuje ešte minútku na dopitie kávy, či odbehnutie na WC alebo jednoducho na dobitie energie na nasledujúcu hodinu. Mala<span style=""> </span>pocit, že čas rozdelený na šesť krát 45 minút letí neuveriteľne rýchlo a život jej ubieha pred očami ako vlak, do ktorého nikdy nestihne nastúpiť. <span style=""> </span>Nenávidela, keď <span style=""> </span>spolu s prvým zvukom zvonenia sa vo dverách zborovne<span style=""> </span>objavil<span style=""> </span>direktor a klopkajúc ukazovákom po hodinkách odporným hlasom vyspevoval:</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Kolegynky, už ste mali držať kľučku na dverách triedy, neviem o tom , žeby bola hodina skrátená na 44 či 43 minút, ale môžem vás poučiť o krátení osobného príplatku!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>Hlupák! V takých chvíľach mala vždy chuť šplechnúť mu do tváre pravdu o jeho pracovnej morálke, pripomenúť nespočetné prípady, keď žiaci 10-15 minút po zvonení bežali do <span style=""> </span>riaditeľne, aby mu sprisahanecky <span style=""> </span>pošepkali: Pán riaditeľ, teraz máte mať v našej triede hodinu... </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>Svetlana akoby z diaľky zaregistrovala klopanie na dvere zborovne, no zotrvala vo svojom rozjímaní.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>,, Svetlanka, to je pre teba“, doľahol ku nej Betkin hlas , ktorá mala stôl hneď pri dverách a tým jej na večné veky prischla úloha vrátnika. ,, Povedz, že som mŕtva!“, zahundrala Svetlana , no už sa dvíhala zo stoličky a zamierila k dverám. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Pani učiteľka, ja by som vám chcela niečo povedať,“ zašepkala Simona, ,,ale nie tu, nechcem , aby ma niekto videl.“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Tak o čo ide ,“ prehodila Svetlana keď usádzala dievčinu do kresla v kancelárii výchovnej poradkyne. Celá situácia ju pobavila. Dobre poznala svoju žiačku. Simonka nepremeškala žiadnu príležitosť zdokonaľovať svoj vlastný obraz žalovaním na spolužiakov. Neodradilo ju ani to, že v priamej konfrontácii s deťmi v triede bola neraz usvedčená z očierňovania alebo prinajmenšom zveličovania údajných priestupkov, začo si vyslúžila nelichotivú prezývku ,,špiceľ“.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Pani učiteľka, naši chalani mali dnes v triede alkohol. Doniesol ho Dominik“... a Simona rýchlo<span style=""> </span>a zadúšavo vyrozprávala celú<span style=""> </span>alkoholovú story . </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlana si vedela živo predstaviť čo sa dialo v triede. Dve fľaše vína ukryté v skrini premenili zasvätených, lebo nie každému sa dostalo tej cti byť do veci zainteresovaný, na malý tábor sprisahancov, u ktorých odvaha, pocit výnimočnosti a hrejivého úspechu, že sa im zas podarilo prejsť učiteľom cez rozum, rástli priamo úmerne s množstvom<span style=""> </span>cez prestávky vypitého opojného moku. <span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Ach, Simona, Simona! Dočerta s tebou, dočerta s tvojím sliedením a žalovaním! Čo otravuješ, čo nedáš pokoj! Je už po vyučovaní a zrejme si nikto nič nevšimol.<br />A čo sa neprevalí, netreba riešiť!“ celkom iracionálne preblesklo Svetlane hlavou.<span style=""> </span>No hneď tie myšlienky zahnala a s predstieraným pokojom vyprevadila dievčinu z kancelárie.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>,, Dobre, Simonka, zajtra to vyšetrím! Len škoda, že si mi to nepovedala hneď, ešte cez vyučovanie, mali by sme k dispozícii aj dôkaz. Zajtra to už bude horšie.“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Svetlana sa nevrátila do zborovne. Prešla po dlhej chodbe a bočnými dverami sa dostala na školský dvor. Potrebovala sa upokojiť, utriediť myšlienky a všetko si dôkladne premyslieť. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style="font-weight: bold;">Vedela, čo ju čaká.</span> </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-54793402005102033382008-01-03T23:03:00.001+01:002008-12-10T02:14:05.481+01:00Po Vianociach...<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfLnvpmJHMYnsBYur9Q5EVV4rTxxBHEJ0KZjfogyzarlabT5XcKN6Y0aIxJwrXwAqrT6ACjFgxi6NW2vCfzsDraQ5py6hyphenhyphenmQH3F7bkUYsiRsND7ex0dJnm0mO28fYTdkmiu_QOzSOXxz8/s1600-h/hviezda.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfLnvpmJHMYnsBYur9Q5EVV4rTxxBHEJ0KZjfogyzarlabT5XcKN6Y0aIxJwrXwAqrT6ACjFgxi6NW2vCfzsDraQ5py6hyphenhyphenmQH3F7bkUYsiRsND7ex0dJnm0mO28fYTdkmiu_QOzSOXxz8/s400/hviezda.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5151374626519852946" border="0" /></a><br /> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zapovedala som sa, že nebudem písať o týchto , ale ani o žiadnych iných Vianociach, vyhnem sa hodnoteniu, nebudem chváliť, ani haniť. Uložím si ich do fascikla spomienok a len čas ukáže, či zapadnú prachom , alebo sa priradia k trblietkam, ktoré zažiaria zakaždým, keď sa mi zažiada vianočného ticha.<br />Cítim však potrebu<span style=""> </span>poupratovať si v duši, lebo kvôli veľkým vianočným prípravám som to nestihla. Áno, presne to je ono. Upratujeme, nakupujeme, zháňame recepty, varíme, počítame darčeky, aby sme nakoniec prišli na to, že aj keď je to veľmi dôležitá súčasť Vianoc, čaro sviatočných chvíľ je ukryté <span style=""> </span>v niečom úplne inom. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Prehrabávam sa v spomienkach a do okna duše si poukladám tie najvzácnejšie trblietky. Tie, ktoré s ubiehajúcimi rokmi žiaria stále jasnejšie a teplejšie, tie, ku ktorým sa vraciam, keď ma premáha prázdnota cválajúcich dní a zdá sa mi, že v mojom svete je akosi priveľa sivej farby.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nie je ich veľa, ale podľa nich viem, čo sú Vianoce. Tie naozajstné.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Najvzácnejšia a najjasnejšia je trblietka <span style=""> </span>z detstva. Hrejivé a útulné prítmie v izbe, rozsvietený stromček a na stenách a strope stovky rôznofarebných a tajomných svetielok lákajúcich <span style=""> </span>dušu dieťaťa do nádherného sveta zázrakov. Detská modlitbička pri stromčeku. A na stole na tanieri<span style=""> </span>voňavé pomaranče, každý zabalený v jemnučkom ružovom papieri. A z prítmia vynárajúce sa otcove ruky s kúskami ovocia. Pre malé dievčatko slávnosť ticha, bezpečia, krásy a vianočného tajomna. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Potichu nechávam rozžiariť ďalšie svetielko. Bolo to, keď sa príroda rozhodla neposvätiť vianočný čas čistou belobou snehového závoja. Na štedrovečerných bohoslužbách šepkali detské pery aj prosbu o sniežik. Po skončení sa brána kostola otvorila do bielej <span style=""> </span>krajiny zázrakov. Nikdy nezabudnem na tichý hustý sneh, rozsvietený kostol, organ, ktorý ticho hral posledné tóny piesne Tichá noc... a vonku vyprevádzajúci hlas kostolných zvonov a šepot ľudí, ďakujúcich Bohu <span style=""> </span>za tú belostnú vianočnú krásu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Radostne a zvláštne dojímavo v hustej tme minulosti svieti spomienka na darček zo všetkých najkrajší. Vianočné dieťa, dievčatko, ktoré práve na Vianoce začalo snívať svoj farebný sen.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A v ostatných trblietkach žiaria očká mojich detí a v nich sa opakujúca magická krása Vianoc môjho detstva. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A ešte jedna...tá je uložená hlboko v mojom srdci, krásna ako úsmev večného dieťaťa, boľavá ako nekonečné ticho odpovedajúce na otázku: prečo ?</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Toto sú moje Vianoce Vianoc. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Ak sa vám niekedy zdá, že napriek bohato prestretému stolu a množstvu darčekov pod stromčekom nenapĺňa vašu dušu sviatočný pokoj, nájdite si chvíľu a otvorte bránu do sveta spomienok. Určite tam nájdete svoje večné svetielka. Stojí to zato!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-20838406020560967592007-12-23T01:23:00.000+01:002008-12-10T02:14:05.596+01:00Vianočný pozdrav<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYzmJEJ4Xupi-cffVaDmfgKgKW-Y41Qm1TAaMx-6ThaQTlJZpSrUFBPRczORacuHPKc97fH5wQ_LOxqGRQIXUICaLDWYKcZnicH0eVcI6CLS6D2aRsbbJPrkuVflozsz9-9vtnPNxZNzk/s1600-h/vianoce.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 171px; height: 127px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYzmJEJ4Xupi-cffVaDmfgKgKW-Y41Qm1TAaMx-6ThaQTlJZpSrUFBPRczORacuHPKc97fH5wQ_LOxqGRQIXUICaLDWYKcZnicH0eVcI6CLS6D2aRsbbJPrkuVflozsz9-9vtnPNxZNzk/s400/vianoce.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5146958987822704498" border="0" /></a><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Včerajší deň v škole sa niesol v očakávaní posledného zvonenia, ktoré ukončí vyučovanie a zároveň ohlási začiatok vianočných prázdnin. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Na chodbách bolo tichšie ako inokedy. Vianočné melódie znejúce cez prestávky zo školského rozhlasu zasiahli aj tých najotrlejších viťúzov, vniesli do tried pokoj a sviatočnú atmosféru.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Starší žiaci si dokonca zatiahli žalúzie<span style=""> </span>a v príjemnom pološere <span style=""> </span>spriadali plány na prichádzajúce dni voľna.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Druhú hodinu som mala u tretiačikov. Už na chodbe som videla, že sa deje čosi nezvyčajné. Z dverí vykúkali dve malé hlávky , ktoré keď ma zbadali s výkrikom ,, už ide!“ zmizli rýchlo v útrobách triedy. Prvé minúty hodiny však prebehli ako inokedy, zaužívaný rituál – pozdrav Guten Tag!, dátum v nemčine a kontrola pomôcok taktiež po nemecky vniesol do triedy pokoj a navodil pracovnú atmosféru. No len čo sme skončili, vyleteli v druhej lavici nad hlavy detí dva plagátiky s veľkými nápismi: Úlohy zakázané!!! Úchvatný obrázok! Dvaja malí špunti bojujúci za svoje práva! V očkách im žiarilo odhodlanie a odvaha. Zasmiala som sa:<br /><span style=""> </span>,, Vydržte do konca hodiny, potom sa dohodneme! "</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Hodina bola netradičná, deti vyrábali vianočné pozdravy s nemeckým textom. Samozrejme, že sa rozprúdila aj debata o vianočných darčekoch. Jurko, jeden z bojovníkov za práva prázdninujúcich žiakov, nahlas zauvažoval: ,, Pani učiteľka, ja neviem ako to je. Mama hovorí, že darčeky nosí Ježiško. Ale hneď po večeri odíde z kuchyne a keď sa vráti, povie, že Ježiško už prišiel. A tak si myslím, že darčeky tam dáva ona. Aspoň podľa mňa je to ona.“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>Všetečnica Dominika okamžite zasiahla:<br />,, A veď to už všetci vedia, že darčeky nenosí Ježiško! Kupujú ich rodičia, veď ako by mohol Ježiško pochodiť po všetkých domoch! To by mu trvalo celý rok!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Mudrlant Martin to zaklincoval: ,, Pani učiteľka, ja neverím, žeby niekto, kto zomrel pred tisíc rokmi, mohol ako duch tu kdesi po meste chodiť. To môže byť<span style=""> </span>iba v rozprávkach .“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Jožko v prvej lavici však oponoval: ,, A ja si myslím, že je to Ježiško. U nás je obývačka od obeda až do večere zamknutá, nikto tam nesmie ísť. Mohli by sme Ježiška vyrušiť a nedal by nám nič. A keď ide dedko po večeri<span style=""> </span>pozrieť, už sú darčeky pod stromčekom!“<br /></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Po takomto <span style=""></span>,,dôkaze“ sa už nikto neodváži protirečiť. Trieda stíchla. <span style=""> </span>Deťúrence si iste predstavovali toho svojho Ježiška. Je predsa jedno či sa podobá na maminu alebo na dedka, dôležité je , že na ne nezabudne.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Tesne pred koncom hodiny plagátiky opäť zasvietili nad hlávkami detí. Tento krát bola výzva umocnená dvoma riadkami výkričníkov. Nedalo sa neuposlúchnuť!<br />Krajší začiatok vianočných prázdnin som si ani nemohla predstaviť.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Prajem Vám krásne a požehnané vianočné sviatky! </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nech v tajomnom svetle sviatočného večera objavíme v duši dary najvzácnejšie – schopnosť snívať a veriť, že sa sny plnia, vieru v dobro, úprimnosť, odvahu, umenie nezištne <span style=""> </span>milovať a prijímať lásku, schopnosť pozrieť sa občas na svet očami dieťaťa... !</p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-73702285408940816242007-12-16T21:38:00.000+01:002008-12-10T02:14:05.811+01:00Radosť z hry<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2VGm0WoYMoH_tT_A_WY2N_wlZuivc1gT-imhz9A75auXtgpNLgtV1YcldN1txBhFOoanYf_NfTSAFPoUlJmVOo_OT9_ojYVfYrSELEbnR1SXQhNIVaWqSygbHBWlFj2h9FuNpidRjOUw/s1600-h/futbal.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 179px; height: 135px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2VGm0WoYMoH_tT_A_WY2N_wlZuivc1gT-imhz9A75auXtgpNLgtV1YcldN1txBhFOoanYf_NfTSAFPoUlJmVOo_OT9_ojYVfYrSELEbnR1SXQhNIVaWqSygbHBWlFj2h9FuNpidRjOUw/s400/futbal.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5144673493990582114" border="0" /></a><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Naša škola žije v týchto dňoch v znamení tridsiatky. Magické číslo, ktoré by zatvorilo bránu školy <span style=""> </span>a predĺžilo vianočné prázdniny prinajmenšom o 4 dni. Zaútočila totiž na nás chrípka a ak počet chorých stúpne na 30%, môže byť vyhlásené chrípkové voľno. A tak každý deň, hneď na prvej hodine, počítame chýbajúcich a percentá. Medzi jednotlivými triedami sa rozpútala akási súťaž : Kto skôr a viac. Suverénne vedie 6.A, kde z celkového počtu 34 žiakov chýba 22 a zostávajúci právom vyčítajú spolužiakom z ostatných tried, že sa málo snažia.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Chrípka preriedila aj rady vyučujúcich. Ku podivu medzi prvými padol telocvikár a tak som v piatok dostala možnosť suplovať hodinu telesnej výchovy chlapcov z mojej triedy. Uvítala som to, aspoň budem môcť zažiť mojich chalanov v celkom inej situácii, než je bežná hodina v učebni.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Samozrejme, že som si netrúfla na cvičenia na náradí, dohodli sme sa na futbale.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Hneď na začiatku hodiny prišiel za mnou <span style=""> </span>Dominik: ,, Pani učiteľka, nemusíte sa o nič starať, ja všetko zariadim!“ Aj keď pôsobil presvedčivo, predsa som len mala obavy, veď Dominik je pre väčšinu vyučujúcich tak trochu ,, persona non grata“ triedy. Ak sa vyskytne nejaký problém, buď <span style=""> </span>je jeho autorom alebo prinajmenšom patrí k hlavným aktérom. V presvedčení, že každý človek má právo dostať šancu, som napokon súhlasila. Veď keby niečo, zakročím. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Dominik zavelil : Nástup! a od tej chvíle <span style=""> </span>som sa dostala do pozície diváka milo prekvapeného vývojom predstavenia. Všetci chalani, aj tí najväčší rebelanti, bez reptania plnili pokyny samozvaného ,,kapitána.“ Nikto neostal sedieť na lavičke. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>Najprv hlásenie, potom rozcvička. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Problémy som očakávala pri vytváraní družstiev, bolo ich 17 a tak som bola zvedavá, čo s tým urobia. Dominik to vyriešil bez zaváhania – 2 družstvá po 6 hráčov vrátane brankárov ostali na hracej ploche, ostatní šli na lavičku. ,,Som zvedavá , či sa <span style=""> </span>vôbec dostanú k lopte!“ pomyslela som si podozrievavo, keďže k nehrajúcim patrili ,,sivé myšky“ triedy.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Hra začala a v telocvični sa po chvíľke rozhostilo zvláštne ticho. Ticho spriaznených duší. Ticho, v ktorom všetko funguje len na nepatrný pohyb alebo mrknutie oka. Chlapské ticho, v ktorom každý presne vie čo má robiť . To ticho si pomaly ale zreteľne <span style=""> </span>formovalo svoje meno: radosť z hry. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Chlapci hrali s oduševnením a plným nasadením. Ukričaní a nemotorní puberťáci sa premenili na futbalových tanečníkov. Vystretý chrbát <span style=""> </span>a zvláštne <span style=""> </span>držanie ramien trochu od tela <span style=""> </span>s dlaňami ohnutými v zápästí <span style=""> </span>mierne nahor dodávali ich pohybom nezvyčajnú eleganciu. <span style=""> </span>Nohy tancovali, krepčili, predvádzali s loptou <span style=""> </span>stále nové krokové variácie. Chvíľami sa s ňou hrali ako mačka s myšou, aby ju vzápätí prudko vystrelili určeným smerom. Podaktorí predviedli aj odvážnejšie figúry – letiacu loptu zachytili nohou, zlomok sekundy ju podržali pod teniskou a potom jemným a dôverným <span style=""> </span>pohladením po povrchu posunuli o kúsok dozadu a takto pripravenú silným úderom poslali k ďalšiemu hráčovi. K slovu sa dostali aj elegantné hlavičky.<br />Pobadala som, že na ledva postrehnuteľný pokyn ,,kapitána“ sa postupne všetci hráči vystriedali v bránkach a aj na lavičke. Hra nemala presné pravidlá, nikto ,,nepískal“, napriek tomu všetko fungovalo stopercentne a bez zádrhelu. Radosť z hry vládla v telocvični celých 45 minút. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Pristihla som sa, že sa usmievam.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Dnes však celý deň rozmýšľam ako to nadšenie a radosť z práve vykonávanej činnosti preniesť aj do triedy na bežnú vyučovaciu hodinu. Bojím sa však, že <span style=""> </span>na konci môjho snaženia nebude <span style=""> </span>úsmev na tvári.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com13tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-71249332338050743162007-12-06T20:04:00.000+01:002008-12-10T02:14:05.876+01:00Neskorá jesenná<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgy0imqzlKDYuK9-XnXv3g9h-KjM5hofvvhDMfh5NbE3He39mAjL3iQvRqlQzkJx5zNxRa-fqdm0ig4IoYNvuJIxurDDqHE-fFBUTLqGcakyPgJWF5IQGW72TP_lIkvDYGP0XriTYkFgyM/s1600-h/jesen+v+parku.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 148px; height: 109px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgy0imqzlKDYuK9-XnXv3g9h-KjM5hofvvhDMfh5NbE3He39mAjL3iQvRqlQzkJx5zNxRa-fqdm0ig4IoYNvuJIxurDDqHE-fFBUTLqGcakyPgJWF5IQGW72TP_lIkvDYGP0XriTYkFgyM/s400/jesen+v+parku.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5140939248407238786" border="0" /></a><br /> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);" class="MsoNormal">Zas blúdi parkom poštár čas<br />Vietor mu kradne listy z klobúka<br />Do biela svieti clivé ticho v nás<br />Dážď zmýva farby z dúhy oblúka<br /><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);" class="MsoNormal"><br /></p><p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);" class="MsoNormal">Slnko sa studom chveje v sivej sieti<br />Keď starý strom svoj striptíz tancuje<br />Z listov sa sype na zem ortieľ smrti<br />Jablko cinká smutné requiem<o:p><br /></o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);" class="MsoNormal"><br /></p><p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);" class="MsoNormal">Virtuóz vietor organ naladil<br />Modlitbu spieva so sýkorkami<br />Za plameň čo by v srdciach zapálil<br />Nádej pre <span style=""> </span>dievčatko so zápalkami</p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p> <p style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);" class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-73807570881875654342007-12-01T23:55:00.000+01:002008-12-10T02:14:06.050+01:00Kára plná bolesti<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhAsRH8LDpSaW6qjfl8fzotsBKj7VDVcTrWhfsPppMJ79ewtOJgaNORpJ3ZPYG6SHBXBmL9CudNm_BK_S_LHoqI3IPFqDRf4XNyBs48d8Wgi0kQr-v2OulEU30uxakBRwle_q_kRcFZZ64/s1600-r/starenav+okne.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2aun0BF-_xdPrB4jZKTwsSuVHbZDw7t52GQZi417EUyKntpxZ47b3CmwmONMqqES-JuUhl4MwRUI4ZlHymEK4gnIE8oTSFJTV7-tVc6zkrpqB7wAbzyuZqkNInJRcs4lCXJMI7Qp8GrU/s400/starenav+okne.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5139157506994296946" border="0" /></a><br /><br /><br /><br /><br /><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Ach, títo mladí“, pomyslela si Zuzana zlostne, ráznym pohybom zatvorila Slovenku a prudko ju hodila na nočný stolík. ,, Akí sú len múdri, vo všetkom sa vyznajú, život je pre nich hračka! Že vraj každý je <span style=""> </span>strojca svojho osudu, vraj<span style=""> </span>všetko sa dá, len treba chcieť! Nič nevedia o živote, celkom nič !“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Stará žena si zložila okuliare, krehkými rukami poznačenými starobou si odhrnula vlasy z tváre, pomrvila sa v kresle a keď si našla vyhovujúcu polohu, zopäla ruky ako pri modlitbe a oprela si hlavu o operadlo. V nemocničnej izbe bolo celkom ticho. Obe pacientky, ktoré tu s ňou ležali, sa motali kdesi po vonku. Božena iste sedí pri televízore , veď o takomto čase beží telenovela a za Margitkou prišla dcéra. Nechcelo sa im sedieť v izbe a vybrali sa do parku na lavičku.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zuzana sa ešte chvíľku nechala unášať hnevom, no potom sa upokojila a spomienky ju začali unášať ďaleko od prítomnosti...</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Veď aj ona chcela, aj ona verila, že jej život je len v jej rukách, že všetko bude tak, ako si vysnívala. Ale zakaždým nejakým zvláštnym spôsobom<span style=""> </span>niečo silnejšie ako ona zasiahlo do toku udalostí a zvrátilo všetko v jej neprospech. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Začalo sa to dávno, keď ešte ani nebola na svete. V jedno neskoré májové<span style=""> </span>popoludnie v tisícdeväťstoosemnástom, keď<span style=""> </span>sa dedinou šinul nezvyčajný sprievod. Na voze ťahanom koňmi sedela štvorica zbiedených zarastených mužov. Ľudia vybiehali z domov, zdravili prichádzajúcich, mnohí pribehli až k vozu a snažili sa sediacim mužom podať ruku. Ženy si, utekajúc popri voze, zásterami utierali zaslzené oči a zvedavé deti sprevádzali povoz hore celou dedinou až na námestie. Vojnoví hrdinovia sa vracali z frontu. Zlomení, poznačení na tele aj na duši. Najviac jej otec. Vrátil sa ako invalid, bez nohy. Medzi vítajúcimi dedinčanmi márne hľadal svoju mladú ženu. Nemala síl pozrieť sa pravde do očí, nechcela mať nič spoločné s tým cudzím nešťastným mrzákom. Časom sa všetko utriaslo, rany sa zahojili, srdce zatvrdlo. Na dedine nebolo dovolené nariekať a smútiť. Na prvom mieste stálo gazdovstvo a tvrdá robota. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Zuzanka, ukáž mi tie tvoje rúčky. Aké sú jemnučké, fajnové, panské!“ často jej obdivoval<span style=""> </span>ruky pán učiteľ Benko. ,, To nie sú ruky súce na gazdovstvo, si šikovná, múdra, len sa uč, bude z teba pani!“, vravieval. Slová pána učiteľa si zobrala k srdcu. ,,Pani“ bola pre ňu slečinka Orphanidesovie, ktorá k nim chodila skúšať šaty, pretože mama popri gazdovstve stíhala aj krajčírske remeslo. Niekedy ju poslala so šatami do vily a to bol pre ňu sviatok. Vo vile bolo krásne. Čistučko, zvláštne žiarivo a ligotavo. A tie knihy! S bázňou a úctou obdivovala rady kníh v nádherných kožených obaloch zdobených zlatými písmenami.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Toto chcem! zaumienila si. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Hoci ju otec neustále nútil pomáhať na gazdovstve, stíhala aj učenie. Pán učiteľ Benko nakoniec zlomil aj otcov odpor a ten súhlasil, aby pokračovala v štúdiu na gymnáziu. A tak sa každý pondelok, ešte za tmy, viezla na voze s ďalšími tromi primánmi do neďalekého mestečka, aby celý týždeň nasávala múdrosť od profesorov slávneho gymnázia.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nebolo jej však súdené ísť touto cestou.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zase to prekliate gazdovstvo! Otec, invalid, hoci nevládal, nechcel sa vzdať ani kúska zeme. Hrdlačil, lopotil sa, vo svojej zaslepenosti <span style=""> </span>nechcel vidieť, že sa dá aj ináč žiť a nemilosrdne<span style=""> </span>ničil aj tak veľmi krehké vzťahy v rodine. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Podvolila sa. Nie kvôli otcovi, bolo jej ľúto chorľavejúcej<span style=""> </span>mamy.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zuzana sa trochu pohniezdila v kresle.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>,, Nemala si ustúpiť!“ ozval sa<span style=""> </span>akýsi <span style=""> </span>vnútorný hlas.<br />,, Tu si urobila chybu, mala si držať osud pevne v rukách, bojovať<span style=""> </span>a nepoddať sa!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Ale ako mohla?! Všetci boli proti nej! Otec despoticky trval na svojom, mama už nevládala odporovať. A nikoho iného nemala.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Keď do jej života vstúpil Peter, začala veriť, že šťastena sa postavila na jej stranu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Peter bol veľký, mocný, najväčší silák v dedine. Páčili sa jej jeho ruky, veľké ako dva taniere. Strácala sa v jeho objatí, roztápala nehou a láskou. Bol iný ako ostatní chlapci v dedine. Sčítaný, múdry, s ním objavovala všetky zázraky sveta, o ktorých doteraz ani netušila. Spolu spriadali sny o novom živote. O inakšom,<span style=""> </span>o akom na dedine nič nevedia.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Dominantné miesto v ich novom domove mala knižnica. Knihy od výmyslu sveta boli predmetom obdivu každého návštevníka. A pre nich oázou, nádejou, únikom z dedinskej malosti a zaťatej nehybnosti.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Keď sa im narodil syn, ďakovala Bohu, že sa aj jej<span style=""> </span>dostalo Jeho<span style=""> </span>milosti.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A zasa úder. Ten najtvrdší, na najcitlivejšie miesto. Chlapčeka trápili neutíchajúce horúčky. Nič nepomáhalo. Doktori sa striedali, liečili ako vedeli. Medicína však na chorobu nestačila. Konečný ortieľ bol tragický. Infekčný zápal mozgových blán s trvalými následkami.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Rozhodli sa, že sa nevzdajú, budú bojovať a pokúsia sa vyhrať nad nepriazňou osudu. Vyhľadali lekárov v Bratislave,<span style=""> </span>ba<span style=""> </span>našli si kontakty až v Prahe. Márne. Psychický vývoj chlapčeka bol vážne narušený. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zuzana si ťažko, bolestne vzdychla. Ešte aj teraz sú niektoré spomienky rovnako bolestivé ako vtedy, hoci je to už tak dávno. Nikdy nezabudne na stretnutie s tetkou Hanou, ktorá bývala na druhom konci dediny. Tá chvíľu pozorovala hrajúce sa dieťa a potom nemilosrdne poznamenala:,, Zuzka, a veď to tvoje chlapča je sprosté, však?“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Ako veľmi to bolelo, trýznivá bolesť ju ničila, uberala síl. Tá veta ju celý život bodala ako dýka a nedala jej spávať. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Ach, tí mladí! S kým mala vtedy<span style=""> </span>bojovať, ako mala vziať osud do svojich rúk!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A čím sa previnila, za čo si zaslúžila trest, keď aj druhého syna poznačila choroba na celý<span style=""> </span>život. <span style=""> </span>Veď sa nevzdávala, pred jeho narodením <span style=""> </span>mala pocit, že opraty osudu držia pevne v rukách, verila, že svoj prídel žiaľu si už vybrala, bola presvedčená, že spolu s mužom dôjdu do vysnívaného cieľa.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>Kára bolesti sa naplnila, prigniavila ich<span style=""> </span>a na dlhý čas<span style=""> </span>im<span style=""> </span>nedala dýchať.<br />Len dcéry jej vniesli do života svetlo. A neskoršie vnúčatá. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Celý život bojovala. Napriek tomu ju často premôže pocit, že kdesi sa stal osudný omyl a niekto zamenil jej život za iný. Veď ona mala byť ,, pani“, mala mať krásny veľký dom s knižnicou až do neba. Kto jej to ukradol?</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Pani Zuzka, nezľaknite sa ... prišiel som za vami ako sme sa včera dohodli“, chytil ju za ruku jej ošetrujúci lekár. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Mám si podpísať rozsudok smrti, však?“ pokúsila sa napriek<span style=""> </span>vážnosti situácie trochu zažartovať.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Nehovorte tak, nebojte sa, všetko dobre dopadne. Veď amputáciou sa život nekončí. Práve naopak, zbavíme vás bolestí a vy ešte môžete prežiť pár pekných rôčkov. <span style=""> </span>Ešte si prečítate veľa krásnych kníh a od sestričiek som počul ako nádherne vyšívate. To všetko na vás čaká. Len sa nevzdávajte! Myslite na vnúčatá, deti, potrebujú vás!“ ticho sa jej prihováral lekár.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>Na okamih jej prebehol mysľou jej otec a synovia. Ešte ráno bola presvedčená, že už nevládze,<span style=""> </span>že už nechce nič, len v pokoji dokráčať za bránu večnosti. Celé roky, od vtedy ako sa u nej objavila cukrovka, sa obávala amputácie. Podvedome cítila, že ju neminie. A nechcela už bojovať. Možno sa tým osud zavŕši a prekliatie rodiny skončí. Tak veľmi si to želala.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Pani Zuzka, tak čo mi poviete?“ zopakoval otázku lekár.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Čosi sa v nej zlomilo. Sama nevedela, či to bol len praobyčajný pud sebazáchovy, či tváre vnúčat, čo sa jej v zlomku sekundy mihli pred očami alebo ten dom... ten nádherný dom...</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zabojuje, nevzdá sa, raz ten prekliaty osud musí poraziť!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Dobre, pán doktor, som pripravená!“, povedala odhodlane.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style="font-weight: bold;"><br /></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style="font-weight: bold;">Osud sa naplnil. Na siedmy deň po operácii jej duša prešla nebeskou bránou a ona konečne vstúpila do vysnívaného domu. S naozajstnou knižnicou, až do neba.</span> </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-64979281777977747692007-11-24T22:46:00.000+01:002008-12-10T02:14:06.194+01:00Z mozaiky dňa<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2eBqfHVhzaEkwaZjkp1L6-KFjpT6uIMJwKhKCJUrhbaxc1houDpZc45EwoI3WddYfzxhpiPsA2O2_yYpaw0qcStxrx1UH7jhNST0XeAeLvdTC0lp27VjGhs4rHaEPYDvceqI-xjzYrUA/s1600-h/stretnutieii.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 114px; height: 153px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2eBqfHVhzaEkwaZjkp1L6-KFjpT6uIMJwKhKCJUrhbaxc1houDpZc45EwoI3WddYfzxhpiPsA2O2_yYpaw0qcStxrx1UH7jhNST0XeAeLvdTC0lp27VjGhs4rHaEPYDvceqI-xjzYrUA/s400/stretnutieii.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5136528672562558866" border="0" /></a><br /><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Pamätám si ho ako mladého<span style=""> </span>začínajúceho<span style=""> </span>lekára.<span style=""> </span>Naša škola patrila do jeho obvodu, navyše sme mali<span style=""> </span>priamo v areáli na tú dobu celkom slušne vybavenú zubnú ambulanciu a tak som mala možnosť hneď od začiatku sledovať jeho profesionálnu kariéru. Mladý, šikovný, perspektívny.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Občas som ho vídavala v meste s manželkou a dvomi dcérkami. Obaja vysokí, štíhli. On s čiernymi mierne kučeravými vlasmi, ona blondínka s vlasmi skoro po pás. Bolo vidno, že láska im vo vzťahu nechýba.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Po novembri 89 si ako jeden z prvých lekárov<span style=""> </span>v meste otvoril vo svojom rodinnom dome súkromnú ambulanciu. Nadštandardne vybavenú, s veľkou mäkkou sedačkou v predsieni. Na tú dobu niečo nevídané. Kombinácia dobrého mena, ktoré si získal v prvých rokoch svojej praxe a dokonale vybavená ordinácia urobili svoje. O klientelu nemal núdzu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Potom sa začali o ňom šíriť reči. O jeho zvláštnom správaní, nespoľahlivosti, nečakaných reakciách pri rozhovore s pacientmi. Klebetilo sa aj o zhoršených vzťahoch v rodine, ba dokonca až o rozchode. Jedni to pripisovali alkoholu, iní videli príčinu v drogách, ďalším sa zdalo, že mu sláva stúpla do hlavy a od dobroty už nevie čo so sebou.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Pravda však bola kdesi úplne inde. Príčinou všetkých zmien bola choroba mozgu. Neviem podrobnosti, ale ide o postupné odumieranie mozgových buniek s následným progresívnym rozvojom demencie.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Choroba si vybrala svoju daň. Po čase nebol schopný vykonávať svoju prácu, nasledoval rozvod a odchod k rodičom, ktorí bývajú v susednej dedine.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Z času na čas sa objaví v meste, vždy v úbohejšom stave. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Aj dnes som ho videla. Takmer som ho nespoznala. Vychudnutý, zarastený, vlasy mu ako drôty trčali na všetky strany. Na bledej tvári neprítomný úsmev. Nervózne pobehoval po chodníku. Pohyboval sa zvláštne, skackavo, akoby mal v nohách strunky, ktoré mu bránia ovládať pohyby. Mala som dojem, že niečo hľadá.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Keď som vyšla z drogérie, uvidela som ho na druhej strane námestia pri potravinách. Chvíľu nazeral do výkladu, potom odbehol k susednému<span style=""> </span>zelovocu a ešte trochu ďalej ku galantérke a znova zamieril k potravinám.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Vtom z dverí samoobsluhy vyšla mladá žena. Zbadala ho, na zlomok sekundy zastala a potom sa rýchlo rozbehla k zaparkovanému autu. Spoznala som v nej jeho dcéru. On zvláštne poskočil , zdvihol ruky akoby ju chcel zastaviť a rozbehol sa za ňou. Neskoro. Auto prudko vyštartovalo a vykľučkovalo z námestia. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Smutný obrázok.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""></span>Nedovolím si posudzovať a už vôbec nie odsudzovať správanie mladej ženy. Neviem akým spôsobom choroba poznačila vzťahy v rodine.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Ale predsa – je pozdrav či úsmev tak veľa?!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-20816919739575320362007-11-19T23:05:00.000+01:002008-12-10T02:14:06.629+01:00Domov sú ruky...<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgh5J5rsdXrbMbAw6Jmv_Lz_e6A9ADBCeb6IorqYAB_XkTxvvpVWu8DpUnD6HYCfTunG8Rhzx5iwGf0924ZZzimWPhI1ezqjmxNdYM2uxwDzcoQsOhItsleT-6iMFcSaAbzun3oVHdP4_o/s1600-h/zltohlav.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgh5J5rsdXrbMbAw6Jmv_Lz_e6A9ADBCeb6IorqYAB_XkTxvvpVWu8DpUnD6HYCfTunG8Rhzx5iwGf0924ZZzimWPhI1ezqjmxNdYM2uxwDzcoQsOhItsleT-6iMFcSaAbzun3oVHdP4_o/s400/zltohlav.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5134678855917975410" border="0" /></a><br /><br /><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEib_nq9wpFLnqhMrUsqR1uVkrt5EQUU3z5UGh5_AxbVMiaCClc0cCMqKb7into0QqYx-nUiWY_EeDaPZksGsiksmm5PJCiGgvd6UerhDMKgZ2_-icMzQPMiKKsLYVIKSiyrxKF1n3gm1d4/s1600-h/pod+krivanom.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 120px; height: 131px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEib_nq9wpFLnqhMrUsqR1uVkrt5EQUU3z5UGh5_AxbVMiaCClc0cCMqKb7into0QqYx-nUiWY_EeDaPZksGsiksmm5PJCiGgvd6UerhDMKgZ2_-icMzQPMiKKsLYVIKSiyrxKF1n3gm1d4/s400/pod+krivanom.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5134677936794974018" border="0" /></a><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Včera som počula v rozhlase rozhovor so známym slovenským hercom. Okrem iného padla už obligátna otázka: ,, Kde je váš domov? Kde sa cítite byť naozaj doma? " </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Tam, kde je moja rodina, kde mám priateľov a ľudí, ktorých mám rád a oni majú radi mňa,“znela odpoveď.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p>A tak ma napadlo... <br /></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p>Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať...- toľkokrát počuté, že už sa ani nezamýšľame nad tým, čo tie slová znamenajú.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Domov, domov, domov...na tú istú otázku vždy iná odpoveď.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Len deti majú v tom úplne jasno. Domov je predsa mama, čerstvý chlebík na stole, plyšový macko v postieľke, čarovné svetlo sviečok na vianočnom stromčeku, vôňa pomarančov zabalených v jemnučkom papieri, pohoda nedeľného obeda, keď pri stole nikto nechýba. A ešte otcove ruky. Ruky, na ktorých smieš plakať.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Aspoň ja som to tak cítila. Ešte aj vtedy, keď som sa po svadbe odsťahovala do mestečka , ktoré bolo vzdialené 180 <span style=""> </span>km od mojej rodnej dediny. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zdalo sa mi, že si nikdy nezvyknem.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Chýbala mi majestátnosť tmavomodrých hôr, ktoré obklopovali náš kraj. Kriváň, na ktorý bol nádherný výhľad z každého kúta našej dediny. Štíhla veža kostola, jemne sfarbená do ružova v posledných lúčoch zapadajúceho slnka. Zamatové <span style=""> </span>kopce za dedinou, volajúce už po stý krát prebehnúť sa po ich oblých chrbtoch. <span style=""> </span>A ľudia. Všetky tie tetušky a ujkovia, o ktorých si myslíte, že patria do rodiny, lebo vás nikdy nenechajú bez milého slova či pozdravu a sú zrazu pri vás, hoci ste ich nevolali, keď sa kopú zemiaky či treba rýchlo pohrabať seno , lebo čierňava na oblohe nad Tatrami sa blíži závratnou rýchlosťou.<span style=""> </span>Chýbala mi atmosféra dediny, kde čas akosi ináč plynie, keď aj cesta do obchodu trvá oveľa dlhšie ako v meste, pretože je nemysliteľné<span style=""> </span>niekoho len tak obísť a neprehodiť s ním čo len pár viet. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Mala som všetko, milujúceho muža, deti, priateľov. Ale ,, ísť domov“ pre mňa znamenalo<span style=""> </span>ísť tam, na Liptov.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Hovorí sa, že po čom veľmi túžite sa nakoniec splní. Vrátila som sa domov, hoci len na čas a za okolností, o ktorých by som bola radšej, keby sa nikdy nestali. Otcov zdravotný stav vyžadoval celodennú starostlivosť. Bolo to veľmi smutné a ťažké obdobie. Štrnásť mesiacov, počas ktorých sa mi dni scvrkli na večerných pätnásť – dvadsať<span style=""> </span>minút , keď som aspoň cez telefón mohla byť doma s mužom a s deťmi. Bolo pre mňa až prekvapujúce ako veľmi mi chýbali.<br /></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A konečne mi to došlo. Oni sú mojím domovom. Môj muž a deti a všetko, čo sme si spoločnými silami vytvorili.<br />Keď som sa viac ako po roku vracala ku nim, s istotou som vedela, že je to návrat <span style=""> </span>domov.<br /><o:p></o:p><br />Už teda nehľadám, viem kam a ku komu patrím.<br /><o:p></o:p><br />Keď si však chcem potešiť dušu, vyberiem sa do kraja pod Tatrami. Len tam môžem prežívať clivú tesknotu za strateným obdobím detstva, to jemnučké trblietanie v duši pripomínajúce malé dievčatko, čo práve objavilo na lúke žlté hlávky gombálií.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Možno mi bude dopriate raz sa tam po ne vrátiť.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com13tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-49032675249749551492007-10-28T17:25:00.000+01:002008-12-10T02:14:06.827+01:00Chyba v programe<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjiIZJNUAK9vi3W2XGBeNsP2vVUjq5Xv1W1FdLoA2ujfsP22hV7cvReO3Pl06R6buhYzouiPEZRD3W0160pmu4cSFYpf969f-TT3kQo641kFR-PU86KSKJ9Dsdj3_5NP4cMCdMLAsw-3jM/s1600-h/depresia.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjiIZJNUAK9vi3W2XGBeNsP2vVUjq5Xv1W1FdLoA2ujfsP22hV7cvReO3Pl06R6buhYzouiPEZRD3W0160pmu4cSFYpf969f-TT3kQo641kFR-PU86KSKJ9Dsdj3_5NP4cMCdMLAsw-3jM/s400/depresia.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5126449188122778434" border="0" /></a><br /><br /><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Vyučovacia hodina bežala ako inokedy, keď po predchádzajúcom zaklopaní nakukla do triedy kolegyňa, triedna ôsmakov, s ktorými som mala práve hodinu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Prepáčte, že vyrušujem, mohla by si mi, prosím ťa, dať na chvíľku Romana? Potrebujem s ním niečo preriešiť“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Ach, Pane Bože, zasa čosi<span style=""> </span>vyviedol,“ preblesklo mi hlavou, keď som cez pootvorené dvere zazrela na chodbe vychovávateľa z detského domova. V poslednom období je stále častejšie naším hosťom.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Asi po pätnástich minútach sa Roman vrátil. Nervózne tresol dverami a náhlivo mieril k svojej lavici. ,, Mám aj cigarety, ale tie im nedám! Nech si nemyslia, že so mnou vyje...!“ zlostne, s náznakom hystérie v hlase zahundral do ticha v triede. Kým som stihla zareagovať, hlučne odsotil stoličku, sadol si<span style=""> </span>a vytiahol z lavice desiatu. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Ovládla som sa a pokojne som povedala: ,, Roman, za chvíľu hodina skončí, potom sa naješ, tých pár minút vydržíš,“ a aby som zabránila jeho pokusom rozložiť si chlieb na lavici, dodala som: ,, Zatiaľ si odlož desiatu na okno, teraz budeme písať, zamastil by si si zošit.“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Doboha!“ zaznelo spolu s hrmotom stoličky, keď vstal, aby splnil môj príkaz. Len čo si sadol , siahol znovu do tašky a hodil na lavicu napolitánky zabalené v akomsi lesklom obale. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Zvýšila som hlas, ale nekričala som . Vedela som, že tým by sa situácia iba zhoršila.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,, Roman, trvám na tom, čo som povedala! O pár minút bude prestávka. Odlož to a začni už pracovať!“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Roman síce poslúchol a balíček zmizol v taške, no vzápätí<span style=""> </span>sa rozvalil na lavici a hystericky vykríkol: ,, A<span style=""> </span>kedy sa mám najesť, som hladný , dnes som ešte nežral!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nereagovala som a pokojne som pokračovala v práci. Nemohol byť hladný, veď v domove mávajú spoločné raňajky. <span style=""> </span>Pre ostatných žiakov<span style=""> </span>neboli takéto situácie ničím výnimočným a už si ich ani nevšímali. Vždy sa však našli dvaja-traja, ktorým sa v očiach zapálili ohníčky a škodoradostne sa uškŕňali. Ej, ako by sa radi pridali!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Takéto, ba ešte oveľa vyhrotenejšie situácie sú žiaľ, v poslednom období na našej škole celkom bežné. Atmosféra v škole sa zmenila. Zosurovela. Chodbou nezriedka lietajú hrubé výrazy, vzdor, zlosť, drzosť a hnev sa udomácnili vo všetkých kútoch. Stáva sa, že najvulgárnejšie slová<span style=""> </span>sú adresované priamo pedagógom. Ich bezmocnosť bije do očí.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 0);">A kde je príčina? Opäť sa potvrdzuje to známe biblické: častokrát dobrý úmysel je cesta do pekla... Posúďte sami. Našu školu navštevujú aj deti z detského domova. Samozrejme, proti tomu absolútne nič nemám, veď nakoniec to bez väčších problémov funguje už roky .</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 0);">V<span style=""> </span>minulom školskom roku však bola v detskom domove zriadená diagnostická skupina pre deti s výchovnými problémami. Stručne povedané, sem sa dostávajú na prevýchovu deti, ktoré mali vážne problémy so správaním , alebo dokonca sa už dopustili trestných činov. Dostávajú tu šancu polepšiť sa – ak ju využijú, vrátia sa domov, v opačnom prípade postupujú do ústavov určených na prevýchovu, známych,, polepšovní“. Úmysel je to krásny, vysoko humánny, keby... Tým, že sa dostanú do detského domova, stávajú sa automaticky žiakmi našej školy. A to je ten paradox. Kým pre svoju násilnícku povahu, či neschopnosť prispôsobiť sa normám bežného života museli byť izolované a stiahnuté z pôvodného prostredia, zrazu nikomu nevadí, že sú vo väčšom počte<span style=""> </span>sústredené na jednu školu. Máme smolu, že na našu. Bez odbornej pomoci a bez poradenstva. Do tried, kde máme po 30- 32 žiakov, a kde je problémov vyše hlavy, nám prichádzajú ďalší, najproblémovejší.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 0);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 0);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 0);">Pani riaditeľka detského domova žne uznania za záslužnú prácu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 0);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 0);">Samozrejme, že sa búrime a protestujeme. Naším hlavným argumentom je, že tieto deti potrebujú odbornú pomoc a individuálny prístup, čo v našich preplnených triedach nie sme schopní im poskytnúť. Práca s nimi nám odčerpáva veľa síl a želaný výsledok je v nedohľadne. Trpia aj ostatní žiaci. Atmosféra na hodinách je mnohokrát napätá, deti sú v strese , o zhoršení výchovno-vyučovacích výsledkoch ani nehovorím. <span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 0);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; color: rgb(0, 0, 0);"><span style="font-weight: normal;">Kde sa stala chyba?</span> </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">V pondelok sa ľady predsa len pohli. Keďže s Romanom boli problémy aj v detskom domove, pani riaditeľka uznala , že je potrebné urobiť príslušné opatrenia a Roman už nie je žiakom našej školy. Bol preložený do príslušného výchovného ústavu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Je to však Pyrrhovo víťazstvo.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style="font-weight: bold;">Prišli pre neho do školy a jednoducho ho posadili do auta. Bol to smutný pohľad. Sedel tam ako ranené vtáča a plakal. Bezmocný, vydaný na milosť dvom cudzím mužom. A mňa okrem súcitu pochytil obrovský hnev na tých, ktorí kdesi na začiatku jeho života </span><span style="font-weight: bold;"> </span><span style="font-weight: bold;">mali byť jeho oporou a zlyhali. To oni mali sedieť v aute, aby ich odviezlo na miesto, kde trestajú nezodpovedných rodičov.</span> </p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com20tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-39576558857744040922007-10-21T00:48:00.000+01:002008-12-10T02:14:06.940+01:00Spomienka na leto<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGF4xyyhPxMWI-LyLp_WYrdpdrjW3KxLoxqS2a3FLwcYu4-aavWytTr5C_q-LM2PKht0m40C__Ljwwg__uA0ya23vPHQPCX9ZGu1nK-WHv3Gm9zdBhFTjSEaMUgLzbCCp23zj5Ge0bkmI/s1600-h/pes+a+macka.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 384px; height: 283px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGF4xyyhPxMWI-LyLp_WYrdpdrjW3KxLoxqS2a3FLwcYu4-aavWytTr5C_q-LM2PKht0m40C__Ljwwg__uA0ya23vPHQPCX9ZGu1nK-WHv3Gm9zdBhFTjSEaMUgLzbCCp23zj5Ge0bkmI/s400/pes+a+macka.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5123570926507184354" border="0" /></a><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">...keď horoskop neklame...</span> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Obyčajne nevenujem horoskopom v dennej tlači veľkú pozornosť, keďže viem, že väčšinou sú písané na kolene. Čítam ich len pre zábavu a aby som si opäť, už po x-tý krát potvrdila, že to, čo sa v nich píše, je totálna blbosť.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Tak to bolo aj v jednu prázdninovú<span style=""> </span>sobotu. Pobavili sme sa na horoskope môjho muža:</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Dobrú náladu,ale aj dôvod na premýšľanie vám prinesie návšteva, ktorá vás vykoľají z bežného života. Témy, o ktorých budete hovoriť, vám umožnia získať iný pohľad na každodenný kolobeh života.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A keďže sme nemali ohlásenú žiadnu návštevu, môj muž len čosi zažartoval o príchode Mesiáša...</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Deň prebiehal tak, ako len horúčavy dovoľovali – lenivo, pomaly – a hlavne v tieni a pri vychladenom pohári...</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Pred večerom zazvonil telefón. Potešila som sa –<span style=""> </span>bol to starý dobrý priateľ S. ,<br />s ktorým sme sa však <span style=""> </span>už dávno nevideli. Kedysi som s ním a jeho manželkou D. učila na jednej škole , zblížili sme sa, <span style=""> </span>ale potom sa naše cesty na viac rokov rozišli. Len nedávno našiel S. vďaka stretnutiu s mojím synom opäť cestu k nám. Vymenili sme si maily a nasledovalo pozvanie na stretnutie – že keď bude čas...</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">S. však nelenil a ozval sa ... či by nám nevadilo, keby prišiel. Jasné, že nevadilo, budeme sa tešiť!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">S. sa vôbec nezmenil, ako keby sa ho ubiehajúce roky vôbec netýkali. Len všeličo v našom živote sa zmenilo. Deti vyrástli, dospeli, osamostatnili sa, už je aj vnúčatko na ceste / bohužiaľ nie u nás/. Stále bolo o čom hovoriť, ba muži zabŕdli aj do politiky, neobišli ani aktuálny zákon o cyklistoch v lese.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A prišlo aj na ňu – na Anežku. Nedalo mi, aby som sa neopýtala. Čosi som už<br />o nej počula. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A S. začal rozprávať. O Anežke, dievčatku, <span style=""> </span>ktoré si zobrali do pestúnskej starostlivosti. Jej životný príbeh je veľmi bolestivý, mama jej umrela, keď bola Anežka ešte celkom malá.<br />U otca, agresívneho alkoholika, oporu nenašla. Navyše<span style=""> </span>u dievčatka bola diagnostikovaná mentálna retardácia. V novej rodine našla stratené detstvo, láskavé slovo a pokoj, ktorý tak veľmi potrebovala.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Tento krát mal horoskop pravdu. S. mi nasadil poriadneho chrobáka do hlavy!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Hovorí sa, že typickou vlastnosťou Slovákov je závisť. Nuž teda – priznávam, že závidím!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Závidím našim priateľom, že našli v sebe odvahu urobiť to, o čom sme my<br />/ ja s mojím mužom/ síce ochotní uvažovať v teoretickej rovine, ale...</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Keby sa ma niekto opýtal, či by som si vedela predstaviť vychovávať <span style=""> </span>cudzie dieťa, odpoviem bez zaváhania kladne. Kdesi v hĺbke duše počujem hlas /snáď svedomie?/, ktorý pripomína, že preto je človek človekom, že dokáže pomáhať tým, čo pomoc potrebujú... a deťom zvlášť! Celé roky som sa s myšlienkou adopcie či pestúnskej starostlivosti pohrávala, ba pár krát sme sa o tom s mojím mužom aj rozprávali. Ale...len rozprávali! A úprimne <span style=""> </span>priznávam, ku konečnému kroku by sme sa nikdy neodhodlali!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">A tak často premýšľam, v čom to je... v čom je rozdiel medzi nami a našimi priateľmi. Čo musí mať v sebe človek, aby prekonal bariéru obáv, strachu a neistoty? V čom to je, že som v myšlienkach ochotná dôjsť až k pomyselným dverám... ale nikdy ich neotvoriť?</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Som predsa citlivá, tolerantná, nechýba mi schopnosť empatie, nie som lenivá či pohodlná, viem byť obetavá, súcitím s ľuďmi, ktorí sú chorí či majú iné problémy a som ochotná im pomôcť, som vnútorne presvedčená, že adopcia či pestúnska starostlivosť je <span style=""> </span>vysoko humánny a správny čin, a predsa...</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Ja dokonca presne viem definovať to, čoho sa bojím a môžem vymenovať tisíc dôvodov, prečo by som sa k definitívnemu kladnému rozhodnutiu neodhodlala.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Ale v tom je ten problém!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Aj naši priatelia tie dôvody poznajú, aj stovky ďalších adoptívnych rodičov a pestúnov, ktorí popri vlastných deťoch dokázali vychovať aj ,, cudzie".<br /></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Oni sa však s nimi dokázali popasovať!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Čo mi teda chýba?!</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Čo vám chýba?</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-79267540735551480592007-10-17T22:36:00.002+01:002008-12-10T02:14:07.294+01:00Projekt<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRKEe5G3EBxP3xqyc4Kp4Gbb6O67O8NLvaLvA78xUxDxjSen6pA8oLJY3z61c08W_EoU_roLadyziKdEC2ilK095W7_LG1u4m3LF7N5tnPXRZs_k69u4pGZbCY3RHsTJZr6dnsnW-rmtI/s1600-h/JU1.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRKEe5G3EBxP3xqyc4Kp4Gbb6O67O8NLvaLvA78xUxDxjSen6pA8oLJY3z61c08W_EoU_roLadyziKdEC2ilK095W7_LG1u4m3LF7N5tnPXRZs_k69u4pGZbCY3RHsTJZr6dnsnW-rmtI/s400/JU1.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5122688843303801042" border="0" /></a><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://1.bp.blogspot.com/_9nobpzwzW1s/RxaAhp_60MI/AAAAAAAAA6E/bVS6feFko68/s1600-h/JU1.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="http://1.bp.blogspot.com/_9nobpzwzW1s/RxaAhp_60MI/AAAAAAAAA6E/bVS6feFko68/s400/JU1.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5122422941878505666" border="0" /></a><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Napriek tomu, že roky strávené za katedrou už nespočítam ani na prstoch oboch rúk / musela by som byť šesťruká/, učenie ma stále baví. Moja práca sa nestala pre mňa rutinnou záležitosťou, aj keby som už po toľkých rokoch mala na to snáď aj právo. Zobrať knihu pod pazuchu a ísť do triedy – to nie je môj štýl. Stále niečo vymýšľam, hľadám spôsoby ako tie detiská zaujať a ako ich presvedčiť, že to nie ja ich nútim, ale oni sami- dobrovoľne sa chcú tie nepodarené nemecké slovíčka naučiť. Nič ma neodradilo. Nevadí mi ani toľkokrát zvyšovaný ale napriek tomu stále nízky plat , ani to, že materiál na každú mnou vyrobenú pomôcku si musím kúpiť z vlastných prostriedkov / určite som už za tie roky <span style=""> </span>prišla o celkom slušnú dovolenku vo dvojici/, ba ani to, že kolegyni, pre ktorú jedinou pomôckou je kniha či obligátna tabuľa a krieda, pribudne každý mesiac na účet rovnaká suma ako mne. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nielen moja túžba zaujímavo učiť, <span style=""> </span>ale aj doba ma núti neustále pátrať po nových metódach a spôsoboch výučby. Už nestačí kazetový prehrávač , meotar, diaprojektor či video. V kurze sú prinajmenšom <span style=""> </span>počítače, dataprojektory a interaktívne tabule. Tu už však moja obetavosť končí. Kde na to všetko vziať, keď škola nemá pomaly ani na kriedu a handru !</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style=""> </span>A tak naši najvyšší chlebodarcovia vymysleli projekty. Aké jednoduché – vypracuješ projekt a splní sa ti sen! A tak som si povedala- prečo nie? <span style=""> </span>V jednom mojom sne som si vysnívala modernú jazykovú učebňu – nový nábytok, PC, slúchadlovú súpravu, modernú tabuľu, DVD a všeličo iné. Presne takú, akú som videla na prospektoch jednej firmy. Vybrala som sa za riaditeľom školy. Bol nadšený. Nie však kvôli mojej učebni . V poslednom období totiž musel príliš často <span style=""> </span>odpovedať zriaďovateľovi<span style=""> </span>a Rade <span style=""> </span>školy <span style=""> </span>na nepríjemné otázky a hľadať vážne dôvody, pre ktoré škola nepodala ešte žiaden projekt. Bolo mu jedno aký projekt to bude, len nech už konečne nejaký je! Zo začiatku som sa aj snažila <span style=""> </span>niektoré body s ním prekonzultovať, veď nakoniec bez jeho podpisu žiaden projekt neobstojí <span style=""> </span>a keď už podpisuje, tak by mal predsa <span style=""> </span>vedieť čo! Bolo až dojemné ako mi dôveroval! So všetkým súhlasil, všetko bolo dobré! Keď som ho jeden piatok požiadala, aby si prečítal zatiaľ pracovnú verziu už skoro hotového projektu a on mi cez plece prehodil ,, ak budem mať čas „ , vzdala som to. Projekt som dokončila sama. Bol úspešný, zaujal poslancov mestského zastupiteľstva a v rozpočte mesta sa našlo<br />350 000 Sk na jeho realizáciu.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Od septembra mám teda nádhernú jazykovú učebňu. Zatiaľ v nej učím / a veľmi rada/ iba ja. Moje kolegyne jazykárky nie sú vraj ,, technické „ typy. Už sme s deťmi prekonali počiatočné problémy, naučili sme sa používať všetku modernú techniku, ktorá je v triede zabudovaná. A myslím, že sa tam deckám páči.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Dnes mi <span style=""> </span>jedna kolegyňa len tak mimochodom povedala:,, Tak zajtra idete oslavovať. To je pekné od firmy, že si takto uctí svojich zákazníkov.“ </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Nechápala som. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">,,Ty nič nevieš? Veď firma, ktorá dodala zariadenie jazykovej učebne, pozvala všetkých , čo sa podieľali na projekte, <span style=""> </span>na slávnostný obed. Ide vedenie školy , no a myslela som, že samozrejme <span style=""> </span>aj ty!“</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);"><span style="font-weight: bold;">Nepozvali ma. A keby si pán riaditeľ predsa len zajtra spomenul, nepôjdem. Nemôžem. Zajtra idem predsa k zubárovi.</span> </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com23tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-12876911714233563202007-10-06T23:19:00.000+01:002008-12-10T02:14:07.591+01:00Modlitba<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjitoeCy3l20maYxV7PwjoEAzy3e9evrocJbpOlO80Blv0GgHAQpURkQLj9SyHEP-CjWRiqcT7ngT-Ikvsydsl5Wahok5GTcCrWClCi7o0gpZI_WzkSiq3qLx9oRUsq51iq88mztccxlJ8/s1600-h/ano_matka.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 205px; height: 294px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjitoeCy3l20maYxV7PwjoEAzy3e9evrocJbpOlO80Blv0GgHAQpURkQLj9SyHEP-CjWRiqcT7ngT-Ikvsydsl5Wahok5GTcCrWClCi7o0gpZI_WzkSiq3qLx9oRUsq51iq88mztccxlJ8/s400/ano_matka.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5118357656548593842" border="0" /></a><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Venované mame a ...<br /><br />Ja videla som smutné oči matky</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">keď k tebe, Bože, nemo pozerá,</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">okamih šťastia doprial si jej krátky,</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">špirála života tebou je zborená.</span><br /><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Pre život pod srdcom snívala obrázky,</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">korálky šťastia na niť navliekala,<br /></span> <span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">do knihy života iba stránky lásky</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">od teba, Bože, pokorne žiadala.</span><br /><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Jej sny a nádeje na kríž si premenil,</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">myšlienkam krídla čiernou stuhou zviazal</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">a dušu dieťaťa navždy si uväznil</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">do očí muža, čo čisté sníčky spriadal.</span><br /><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">Ach, Bože, keď svetlo v duši matky</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">na cestu svieti v sladkej nádeji,</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">prosím ťa, chráň ho, nech žiari bez prestávky</span><br /><span style="font-weight: bold; font-style: italic; color: rgb(0, 0, 102);">a sudičky šťastia nájdu cestu na dlani.</span>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com13tag:blogger.com,1999:blog-3527235153922657998.post-73828306071447390222007-09-22T23:01:00.000+01:002008-12-10T02:14:07.987+01:00Návšteva<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEia01XbGQdeXhJnPVkKvX-A_axV0d-vhwveVjxd02kFupGVA_7hWINcyjoLInO3acGm_BYf18G4LOECa7fOBVPxeWufTxUkpYlzZA1_888gSJ3jZGi-LyYyPDL6yLxtseeZDUqhHspFGDw/s1600-h/vdlani.JPG"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEia01XbGQdeXhJnPVkKvX-A_axV0d-vhwveVjxd02kFupGVA_7hWINcyjoLInO3acGm_BYf18G4LOECa7fOBVPxeWufTxUkpYlzZA1_888gSJ3jZGi-LyYyPDL6yLxtseeZDUqhHspFGDw/s400/vdlani.JPG" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5113152882035313746" border="0" /></a><br /><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;">Prišla úplne nečakane, nepozvaná, nechcená. Neohlásila sa, len zrazu jemne zaklopala a potom udrela. Nie z celej sily. Nebol to jej<span style=""> </span>povestný<span style=""> </span>jediný a definitívny úder. Ale dostatočne silný na to, aby zaúčinkoval a narobil škody. A hlavne vystrašil. Až do ochromenia, až do stavu, keď padáte na kolená a ste schopný čokoľvek sľúbiť, len aby sa uspokojila s tým, čo momentálne získala. A dostala dosť! Má nás v hrsti. Za omrvinky jej milosti sme schopní podpísať aj zmluvu s diablom. Alebo s ňou.<br /><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;">Problém je, že je absolútne<span style=""> </span>nevyspytateľná. Nikdy neviete odhaliť jej zámery. Má tisíce tvárí a podôb. Vie byť rýchla a presná, môže prísť bez jediného upozornenia. Inokedy sa vkráda potichučky a pomaly. Sú prípady, keď je dokonca vítaná a prináša milosrdné <span style=""> </span>vyslobodenie. </p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;">Isté je však, že raz určite príde.<br /><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;">Nám sa zatiaľ len pripomenula. Poslala výstrahu.<span style=""> </span></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;">Priznávam, že sme na ňu pozabudli. Odmietali sme sa ňou zaoberať, obraz jej tváre sme prekrývali mnohorakými farbami života. Zrejme usúdila, že je čas zasiahnuť.<br /><o:p> </o:p></p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;">Už ju nesmieme ignorovať. Vtrhla do nášho života a prinútila nás rešpektovať ju.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;">Poslúchneme.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify; color: rgb(0, 0, 102); font-weight: bold; font-style: italic;">Verím, že bude k nám milosrdná a brána do jej ríše konečného nekonečna ostane pre nás ešte dlho zatvorená.</p> <p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><o:p> </o:p></p>femmahttp://www.blogger.com/profile/17401603789242965080noreply@blogger.com16