19 marca, 2007

Ranný príbeh

....o zranenej duši

A opäť je pondelok. Upršaný, pochmúrny, smutný, ako keby vedel, že v boji s víkendovou pohodou nemá šancu vyhrať.
Vyšla som na balkón. Dnes nie načerpať sviežosť zobúdzajúceho sa dňa. Dnes len prozaicky - zobrať zabudnutý dáždnik.
Z dvora oproti práve vyšiel Jakubko. Šťúple, milé chlapča, tretiačik s veľkou kapsou na chrbte. Nad hlavou dáždnik. Pri ceste zastal a pozorne skontroloval cestu. Tak, ako ho to naučili–vľavo,vpravo a znovu vľavo. Z mesta prichádzajúce auto bolo ešte ďaleko, a tak vyrazil. Cieľ – chodník na druhej strane cesty. Pár krôčkov po chodníku , a zrazu škripot bŕzd a piskot pneumatík. Auto však nezastalo, nabralo rýchlosť a rútilo sa ďalej. Jakubko spozornel, chvíľku nevedel, čo sa deje – a potom ho zbadal. Mačiatko uprostred cesty. Nehybný chumáčik v studenej kaluži. Nevšimol si, že vybehlo za ním.
,,Murko, Murko, čo sa ti stalo!! – Bežal k nemu na cestu, možno ešte zachrániť. Vtom si všimol prichádzajúce autá. Dáždnik zhodil na zem, zodvihol rúčky dohora a pobehujúc okolo mačiatka zúfalo mával na votrelcov. ,,Nechoďte sem, nechoďte sem!“ plakal do tichého rána.
Na sekundu som zamrela, výjav na ceste ma fascinoval. Koľko nešťastia a zúfalstva!!! Spamätala som sa a chcela som naňho zavolať, no z dvora už pribehla jeho mama. Spolu odniesli mačiatko do záhrady. Potom ešte pár tichých slov a pohladenie.Nechcelo sa mu od nehybného kamaráta odísť. Cestou do školy plakal.
Celý deň myslím na tú ubolenú detskú dušičku. Koľko pohladení bude potrebovať, aby sa jazva zhojila? Je dostatok dobrých liečiteľov zranených detských duší?

8 komentárov:

lota povedal(a)...

nie je...a nikdy ich nebude dostatok

germa povedal(a)...

šťastie, že má takú rozumnú mamu

suza povedal(a)...

este je len desat hodin rano a ja uz musim plakat...to mi nerob

femma povedal(a)...

suza - vedela som, plačko

Pustovníčka povedal(a)...

Aj mna to rozplakalo...

-- kamikatze -- povedal(a)...

oh nie... placem, som precitlivela na zvieratka... nedokazem si predstavit ze by sa nieco stalo jednej z mojich zlaticok, srdce by mi puklo od zialu...

femma povedal(a)...

kami: ach, až teraz som pochopila - kami - katze- pekné

Aventerra povedal(a)...

možno je to len tou chorobou alebo som troska z kameňa. ja plačem pomaly kvôli všetkému (to tou chorobou je), ale kvôli tomuto rozhodne nie. príde mi to krásne. smutné, ale krásne. liečiteľov boľavých detských dušičiek je určite nie dostatok. ale aj zabudnúť sa dá...dúfam.