24 júla, 2007

Návrat do raja

Dnes sme si naplánovali zdolať schody do neba.




Podarilo sa.







Ešte jeden krok a sme v nebi.




Raj tam dolu pod nami nás očaril neuveriteľnou nádherou.









Lákal nás úžasnými farbami a vôňami.






















Dali sme si povedať a ochotne sme sa vydali na cestu späť, domov, do nášho raja.



A mne celou cestou zneli slová z básne Milana Rúfusa:

Viem jedno hniezdo, rád ho mám.
Hreje ma dňou i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.


Môj dobrý Bože, zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril také malé.


/ Klikni na obrázok/

19 júla, 2007

Láska



Si môj sen
A ja tvoja luna
A prv než svitne deň
Žiariť chcem láskou naplnená

Si môj dážď
A ja tvoja lúka
Aby som mohla rásť
Tvoj bozk mi život núka

Si môj kríž
A ja tvoja skala
U teba nájdem skrýš
Aby som slzy nepoznala

Si môj breh
A ja tvoja rieka
Spútaj ma láskou
nech neha moja k tebe priteká

Si moje leto
A ja tvoja ruža
Nauč ma spoznať to
Akú vôňu má láska muža

Si môj muž
A ja tvoja žena
Poď, otvor náruč už
Ja na lásku som pripravená



05 júla, 2007

Letné reminiscencie


Bol nádherný letný deň. Pláž pri Dunaji bola plná do posledného miestečka.

Ležala som na deke, nechala sa hladiť sviežonežným vánkom a tvoja ruka, len tak položená na mojom stehne, mi dávala pocit dôvernej blízkosti a upokojujúcej pohody.

Telo sa mi pod dotykmi slnečných lúčov roztápalo až do blaženej ničoty, svet okolo mňa zmizol a ja som vnímala len oblúk modrej oblohy nado mnou s bielymi obrázkami, z ktorých som si čítala o všetkých zázrakoch sveta...a nekonečný spev rieky unášal moju dušu až do omamnej ríše snov...

Zobudila ma až lopta, ktorá dopadla na našu deku. Sadla som si a len pomaly som začala vnímať realitu, pláž plnú ľudských tiel. Telá – krásne, od prírody pekne tvarované, štíhle aj plnšie, niektoré obézne až do takej miery, že nadobúdali zvláštne až bizarné tvary.

Zrazu moju pozornosť upútala prichádzajúca dvojica. Starček a starenka. Celkom starí, zoschnutí, akoby z iného sveta. Kráčali pomaly, nenáhlivo sa predierali pomedzi deky a ležiace telá.

V spleti pohybujúcich sa postáv som dvojicu na chvíľku stratila z dohľadu.

A potom som ich objavila. Stáli po kolená vo vode, obaja do pása nahí, biela farba ich tiel sa odrážala od zelenomodrej hladiny rieky. Ich pokožka bola ako starý pergamen , na ktorom boli zaznamenané všetky trápenia, bolesti a radosti ich života. Starenka bola zohnutá, biele prsia, vysaté životom, jej padali až ku kolenám. Starček jej pomaly a jemne umýval chrbát. Najprv mydlom a potom naberajúc vodu do dlaní splachoval z tela mydlovú penu. Po chvíľke si úlohy vymenili.

Umývali sa dlho, dôkladne, nikam sa neponáhľali. Sami uprostred sveta. Fascinovane som ich pozorovala. Podivuhodný obraz - ako keď urobíte fotomontáž , ako keď do farebnej fotografie moderného sveta vložíte čiernobiely obrázok zo starodávnych čias. Ako keď sa zastaví čas.

Poobzerala som sa okolo. Zaujímavé, všetci ich pozorovali, ale nikto sa ani nepohoršoval, ani nesmial. Na viacerých tvárach som zachytila výraz dojatia a úprimnej účasti.

Po obrade očisty sa opäť vydali na cestu. Nie späť, nie tým smerom, odkiaľ prišli. Ich kroky sledovali prúd rieky. A mne sa zdalo, že presne poznajú cieľ svojho putovania a v ruke už zvierajú mincu pre starého prievozníka...

04 júla, 2007

Plynári


Dnes nám menili hodiny na meranie plynu. Prišli dvaja. Čosi, ani neviem čo, sa mi na nich nepozdávalo. Položartom-polovážne som poznamenala: ,,Dúfam, že to poriadne spravíte!
V poslednom čase je tých výbuchov akosi priveľa!"
Smiali sa. ,,Ale,pani, nebojte sa, také niečo by sme si predsa nezobrali na zodpovednosť!"

Červík podozrenia vŕtal ďalej.
,,Zdá sa mi, že ten plyn tu akosi priveľmi cítiť!", nedala som im pokoj.


,, To je len plyn, čo unikol pri výmene hodín. Urobte si tu poriadny prievan a uvidíte, že sa to vyčistí. Musíte nám dôverovať, je to v poriadku!"

Intuícia pracovala ďalej a tak som si vypýtala číslo, na ktoré treba hlásiť poruchu. Čo ak predsa...

Po hodine v prievane bolo plyn stále cítiť. Vytočila som poskytnuté číslo.

V priebehu hodiny bol pracovník SPP u nás. Výsledok kontroly: nedotiahnutý uzáver plynu!

Absurdné?!

Uverím niekedy pracovníkom SPP,keď budú po zničujúcom výbuchu plynu tvrdiť, že to nebola ich chyba? Hlavne, keď deň-dva pred výbuchom na inkriminovanom mieste niečo opravovali či kontrolovali ?