03 januára, 2008

Po Vianociach...


Zapovedala som sa, že nebudem písať o týchto , ale ani o žiadnych iných Vianociach, vyhnem sa hodnoteniu, nebudem chváliť, ani haniť. Uložím si ich do fascikla spomienok a len čas ukáže, či zapadnú prachom , alebo sa priradia k trblietkam, ktoré zažiaria zakaždým, keď sa mi zažiada vianočného ticha.
Cítim však potrebu poupratovať si v duši, lebo kvôli veľkým vianočným prípravám som to nestihla. Áno, presne to je ono. Upratujeme, nakupujeme, zháňame recepty, varíme, počítame darčeky, aby sme nakoniec prišli na to, že aj keď je to veľmi dôležitá súčasť Vianoc, čaro sviatočných chvíľ je ukryté v niečom úplne inom.

Prehrabávam sa v spomienkach a do okna duše si poukladám tie najvzácnejšie trblietky. Tie, ktoré s ubiehajúcimi rokmi žiaria stále jasnejšie a teplejšie, tie, ku ktorým sa vraciam, keď ma premáha prázdnota cválajúcich dní a zdá sa mi, že v mojom svete je akosi priveľa sivej farby.

Nie je ich veľa, ale podľa nich viem, čo sú Vianoce. Tie naozajstné.

Najvzácnejšia a najjasnejšia je trblietka z detstva. Hrejivé a útulné prítmie v izbe, rozsvietený stromček a na stenách a strope stovky rôznofarebných a tajomných svetielok lákajúcich dušu dieťaťa do nádherného sveta zázrakov. Detská modlitbička pri stromčeku. A na stole na tanieri voňavé pomaranče, každý zabalený v jemnučkom ružovom papieri. A z prítmia vynárajúce sa otcove ruky s kúskami ovocia. Pre malé dievčatko slávnosť ticha, bezpečia, krásy a vianočného tajomna.

Potichu nechávam rozžiariť ďalšie svetielko. Bolo to, keď sa príroda rozhodla neposvätiť vianočný čas čistou belobou snehového závoja. Na štedrovečerných bohoslužbách šepkali detské pery aj prosbu o sniežik. Po skončení sa brána kostola otvorila do bielej krajiny zázrakov. Nikdy nezabudnem na tichý hustý sneh, rozsvietený kostol, organ, ktorý ticho hral posledné tóny piesne Tichá noc... a vonku vyprevádzajúci hlas kostolných zvonov a šepot ľudí, ďakujúcich Bohu za tú belostnú vianočnú krásu.

Radostne a zvláštne dojímavo v hustej tme minulosti svieti spomienka na darček zo všetkých najkrajší. Vianočné dieťa, dievčatko, ktoré práve na Vianoce začalo snívať svoj farebný sen.

A v ostatných trblietkach žiaria očká mojich detí a v nich sa opakujúca magická krása Vianoc môjho detstva.

A ešte jedna...tá je uložená hlboko v mojom srdci, krásna ako úsmev večného dieťaťa, boľavá ako nekonečné ticho odpovedajúce na otázku: prečo ?

Toto sú moje Vianoce Vianoc.

Ak sa vám niekedy zdá, že napriek bohato prestretému stolu a množstvu darčekov pod stromčekom nenapĺňa vašu dušu sviatočný pokoj, nájdite si chvíľu a otvorte bránu do sveta spomienok. Určite tam nájdete svoje večné svetielka. Stojí to zato!

10 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

Milá Femma, na chvíľu si zase vrátila krásne vianočné pocity :)) este to doznieva. Vypočuli sme si zopár takýchto spomienok cez tieto sviatky:)) a páčilo sa mi to.Ako keby Vianoce všetci vnímali intenzívnejšie v detskom veku,ale to je asi normálne :)) V dospelosti sa hlavne treba brániť proti komerčnosti,ktorú nám dnes forsírujú v reklame a všade,kade chodíme :/

femma povedal(a)...

sas, práve o to mi išlo - darčeky, peniaze - to všetko je pominuteľné,
v spomienkach ostávajú iné veci...

germa povedal(a)...

femma, práve preto milujem vianoce. Pre tie krásne spomienky, presne ako si to s tou bránou napísala... Na toto vždy myslievam aj ja.

Anonymný povedal(a)...

femma, si mi pripomenula s tým snehom jedny sánkarske preteky, keď som bola malá...po 30.rokoch som si ich zopakovala s najmenšou Opicou...úžas... :)

Blueska povedal(a)...

Hm, ani ja som opäť tento rok nenašla Vianoce po akých som vždy túžila, hľadala som pokoj a pohodu, ale tešila som sa z toho, že sme hlavne všetci zdraví, aj keď každý sám svoj.
Na spomienky z detstva sa nedá zabudnúť. No ešte stále mám pocit, že boli iba nedávno.

femma povedal(a)...

germa, je zvláštne ako zdanlivé maličkosti nadobúdajú rokmi v spomienkach veľký význam - určite vieš, o čom hovorím:-))

femma povedal(a)...

rosička, nechceš o tom napísať? budeme sa tešiť:-))

femma povedal(a)...

Blueska, každé Vianoce sú čímsi pekné, ale čas spomienky spoľahlivo pretriedi a nakoniec zostanú len tie najkrajšie...
ale ty ešte nemusíš spomínať, máš ešte všetko pred sebou - tak ti želám, aby tých krásnych chvíľ bolo čo najviac!!

Marcus povedal(a)...

Teraz fakt neviem, ale zdá sa mi , že najkrajšie Vianoce sú tie v našich spomiekách, tie keď sme boli deťmi.
Kiež by sme nimi zostali v srdciach čo najdlhšie.

falosnica povedal(a)...

tak spomienky.....je ich mozno malo, mozno vela,, ale zachranuju mi v poslednej dobe takmer kazdy vianoce