16 februára, 2008

Možno... skutočný príbeh

5.časť

V noci sa jej sníval hrôzostrašný sen. Stála uprostred rieky a z vysokých brehov sa na ňu valili obrovské kamene. Zrazu s hrôzou zistila, že jeden balvan tlačí kŕdeľ malých uvrieskaných opíc a za druhým sa vyškierali biele mátohy. Ich tváre jej boli povedomé.
Zobudila sa spotená a vystrašená. Rýchlo sa osprchovala. Musí byť vo forme.
Dnes sa totiž stretne s rodičmi previnilcov. Pozvánky už boli rozposlané.

,, Dobré ráno, pán riaditeľ! Prepáčte, môžem na chvíľku?“
,, Ale samozrejme, nech sa páči!“ vzhliadol od monitora počítača direktor.
,, Je mi ľúto, ale musím vám oznámiť závažný priestupok voči školskému poriadku, ktorý sa stal v mojej, teda 7. B triede.“
A spustila... Všetko mala dôkladne pripravené. Mená vinníkov, výsledky vyšetrovania v triede, svedecké výpovede ostatných žiakov, výchovné opatrenia, ktoré majú zamedziť zopakovaniu podobnej situácie. Navrhuje: pre iniciátora akcie s prihliadnutím na predchádzajúce časté priestupky zníženú známku zo správania na stupeň 3, pre ďalších zúčastnených na stupeň 2. Jedinému dievčaťu vzhľadom na doterajšie bezproblémové správanie navrhuje udeliť pokarhanie riaditeľom školy. Okrem toho sa obrátila na Pedagogicko–psychologickú poradňu so žiadosťou o prednášku o škodlivosti alkoholu. Rodičia previnilcov sú pozvaní na dnes.

Pán riaditeľ bol spokojný. Pochválil ju. Kiež by každý člen pedagogického zboru pracoval tak precízne.
Vyšla na chodbu a na chvíľku sa musela oprieť o stenu. Bolo jej nanič. Rovnako ako žalúdok sa chvelo aj jej svedomie. Pár krát sa zhlboka nadýchla . Vyšlo to. Preto sa tak dôkladne pripravila, aby ho ohúrila. Síce vždy všetko robila s pedantnou dôkladnosťou, ale tento krát to bolo premyslené. Urobila to účelovo. Musela ho učičíkať. Všetko prešetrila, zariadila, navrhla opatrenia. Pán riaditeľ nemal otázky. Žiadne pochybnosti o vine a treste.
Ostrý zvuk školského zvončeka vnímala prvý krát ako vyslobodenie. Škemravý hlas svedomia na chvíľu zmĺkol. Pocítila úľavu.
Svetlana pozvala rodičov zámerne na tento deň. V stredu učila totiž iba tri hodiny a mala čas premyslieť si stratégiu pohovoru.

,,Človek mieni a Pán Boh mení“, pomyslela si, keď jej Filip prišiel oznámiť, že jeho rodičia kvôli pracovným povinnostiam prídu až zajtra. Zmenu ohlásil aj Daniel. Otec je na služobnej ceste a mama môže prísť až o pol piatej.
,, No hurá! Dúfam, že sa dnes dostanem domov!“ preblesklo jej hlavou.
S pani Mikolášovou, Danielovou matkou, už mala svoje skúsenosti.
Jej večné sťažnosti, upodozrievania, neschopnosť objektívne posúdiť synovo správanie narúšali ich vzájomnú komunikáciu až do takej miery, že Svetlana považovala čas strávený rozhovorom s ňou za stratený. Mala pocit, že každá hovorí o niečom úplne inom. Nechápala jej absolútne liberálny spôsob výchovy. Vedela si predstaviť, že vysvetlenie pani Mikolášovej prečo chodí jej syn neskoro do školy, by mohlo byť skvelým príkladom nesprávnej výchovy
v hociktorej pedagogickej príručke.
,,Viete, pani učiteľka,“ obhajovala vtedy svojho syna, ,, on má akosi posunutý čas. Chodí neskoro spať. Nevie sa odtrhnúť od počítača alebo televízora. Vždy tam nájde niečo, čo ho zaujíma. A potom sa mu ráno nechce vstávať. Potreboval by si dlhšie pospať.“
,, No to si viem predstaviť a hlavne, keď vy odídete do práce...“, vyšla jej
v ústrety Svetlana.
,,Ale čoby, veď ja chodím až na ôsmu. Idem ho aj trikrát zobudiť, ale čo mám robiť , vari ho mám za nohy ťahať z postele ?! A potom samozrejme nestíha.“

,,Môj syn je silná osobnosť a individualita. Musíme ho rešpektovať!“

Výrok pani Mikolášovej poznala Svetlana naspamäť. Niekedy mala nutkanie potajomky si urobiť čiarku zakaždým, keď zaznel.
Svetlana si nedokázala predstaviť reakciu tejto nemožnej kverulantky na oznámenie, že jej syn bude mať dvojku zo správania. S predstavou, kam všade budú smerovať sťažnosti, sa radšej odmietala zaoberať. Počítala však so všetkým.

21 komentárov:

Blueska povedal(a)...

jooj tak tej mame, čo má doma tú silnú individualitu, by som čosi prudšie povedala.
Akokoľvek si to Svetlana snaží uľahčiť, nejde to.

motýľ povedal(a)...

Chcel by som, aby niekto oznamkoval aj tu kverulnatsku mater! Ta by si zasluzila tiez asi zhorsenu znamku,snad aj o stupen horsiu, lebo je uz dospela.
A pan riaditel nic nemusi? Staci, ked sa s tym babre jeho zamestnankyna?

palculienka povedal(a)...

femma, tazky je zivot ucitela, denne celit nielen ziakom a ich betàrstvam, ale este sa pasovat aj s rodicmi, nezàvidenia hodnà situàcia :(
inak, ako obycajne, netrpezlivo cakàm na dalsi diel :)

germa povedal(a)...

aj ja som zvedavá, ale myslím, že si viem živo predstaviť tie stretnutia s rodičmi.

erin povedal(a)...

To je parada ako ty pises! Idem si este pocitat, aky priestupok vlasne urobili decka :-)

sasanka povedal(a)...

Eéch, toto som pocula velakrat... rodicia sa najprv vyhovoria, ze vtedy , ked ich pozvu, nemaju cas a nakoniec sa ten meeting neuskutocni vobec. Iba ak sa do toho zapoji vedenie skoly. Takze riadel bude musiet zrejme nabehnut, aj ked sa osiva (kedze rodic ktorehosi hriesnika je v rade rodicov)

Femma, toto je fakt dobre na citanie..pls., pokracuj s tym este :)

Silviah povedal(a)...

Tá Svetlana je ako z učebnice. Femma, normálne nás napínaš.
Kedy bude Ďalší diel?

femma povedal(a)...

Blueska, takú silnú individualitu mám aj v triede, hnevá ma len, že mamka si neuvedomuje, ako synovi škodí!
veru ťažká reč je s ňou!:-))

femma povedal(a)...

Motýlik, a vieš, že sme niekedy aj radi, keď sa p. riaditeľ príliš nemontuje do našich záležitostí?:-))
V podstate o to šlo aj Svetlane - bála sa, že si všimne niečo, čo malo zostať pred ním utajené:-))

femma povedal(a)...

Palculienka, našťastie prevládajú ,,normálni" rodičia.Ale taká kverulantka dokáže dobre ,,pozdvihnúť" náladu.Mám s tým skúsenosti:-))

femma povedal(a)...

Germa, viem, že vieš:-))

femma povedal(a)...

erin, vitaj a ďakujem:-)

femma povedal(a)...

sasanka, však vieš ako to je... aj na rodičovské chodia len tí, ktorí ani nemusia:-)) ale na druhej strane aj chápem rodičov - každý rodič by chcel počuť o svojom dieťati, že je naj... kritika sa nepočúva dobre:-(

femma povedal(a)...

Silviah, si zlatá:-)))

murphy povedal(a)...

femma,
pripomenula si mi triednu môjho syna. Každé rodičko začína vetou: Milí rodičia, vítam Vás na ďalšom rodičovskom združení. Som rada, že ste si našli čas a zároveň ma mrzí, že práve tých, ktorých by som tu uvítala najviac, vôbec nepoznám...
Syn má skvelú učiteľku. Nebála sa za nich postaviť, aj za cenu nevraživosti niektorých kolegýň. Decká ju majú radi :)

Aventerra povedal(a)...

toto vyznie hlupo, ale bodaj by mna tak niekto obhajoval, ked idem neskoro. teda, ja nechodim neskoro. nechodim neskoro tam, kde viem, ze si to nesmiem dovolit (vratane skoly). ale raz som prisla a vypocula som si, ze ked by som raz meskala 15 minut do prace, tak ma vyhodia. a ze som meskala 15 minut (som si myslela, ze ludia poznaju akademickych patnast minut, ocividne nie) vtedy, hm.. stacilo pocut tych par slov.. od tej ucitelky.. a dost to bolelo. uz sa to nebude nikdy opakovat. ale este stale som si nekupila hodinky.. asi je nacase.

inak som rada, ze tento pribeh rozvadzas. dobre sa to cita. take citlive rozpytvanie osobnosti..

luna povedal(a)...

tak som zhltla 4. a 5.cast...uff,ale si sa rozpisala ;)...normalne si ma tak vtiahla do pribehu,ze sa mi este chcelo citat a uz nebolo co :)...tesim sa na pokracovanie a hlavne,ked si naznacila v komente pre motyla,ze "...- bála sa, že si všimne niečo, čo malo zostať pred ním utajené:-))"...ta to som zvedava ;):)

pepe povedal(a)...

uuha! cele velmi zaujimave. suhlasim s motylom ze niekto by mal asi aj rodicov oznamkovat, alebo aspon im vysvetlit ze svojim deckam robia medvediu sluzbu ked ich kryju a vsetko zehlia a nechcu vidiet problemy. ako to cele dopadne? zas pridem kuknut :-)

maxim povedal(a)...

Femma super čítanie, ktoré ma vrátilo do študentských čias, počas ktorých to pedagógovia mali so mnou dooosť ťažké pre moje názory.. a to sa za totáča nepestovalo...
raz sme nemohli v záujme štátu isť do Záp.Nemecka na koncert a tak sme vo vstupnej chodbe školy otočili sochu Lenina smerom do kúta, so slovami...tak a teraz sa hanbi...
Čo nasledovalo, si asi vie málokto predstaviť...riaditel reval, akoby mu vyvraždili celú rodinu, profesorský zbor vystrašený ako pred popravou..výsluchy, záludné otázky...nikto nás nevidel, nepráskol a tak nezistili nič...iba chudák školník musel sochu vodcu otočiť, aby na nás striehla ďalej...
asi dva roky po nežnej som išiel okolo tej školy, Lenin už na chodbe nestrašil a vo mne sa ozvalo svedomie...otvoril som dvere zborovne...sedeli tam tie isté staré štruktúry, no a ja som sa po rokoch priznal k svojmu ohavnému činu...od tej doby si viem predstaviť, ako asi vyzerala Lótova žena...
no a so školníkom, ktorého som pozval na pivo sme sa na tom rehotali asi dve hodiny...
raz o tom napíšem báseň

pluto povedal(a)...

:-D wunderschon, femma !

vtiahla si ma do deja, ani som nevedel, ze som skoncil pri piatom pokracovani. nie zeby mi skolske historky trhali zily, ale ty si to perfektne vymalovala. femma, ty si prva dama blogspotu

femma povedal(a)...

murphy, v poslednom čase sa hovorí, že všetci šikovní a múdri už zo školstva odišli a zostávajú len tí, ktorí sa nedokážu v iných oblastiach uplatniť :-) o to viac ma teší, keď sa niekto tak pochvalne vyjadrí o učiteľke svojho syna:-)

ave, síce bolelo, ale pomohlo - tak je hádam všetko OK, nie?

Luna, pokračovanie je už na svete - snáď zaujme:-)

pepe, rada ťa privítam:-))

Max, napíš, lebo mám dojem, že za chvíľu už ani nikto neuverí, aké absurdnosti sa vtedy diali...
teším sa, lebo viem, že v tvojom podaní to bude super

Plutko, si milý, ale to si trochu prehnal:-)))