29 augusta, 2008

Možno...skutočný príbeh


9. časť


,,To snáď nie je pravda, vymýšľaš si!“ smiala sa do telefónu Ivana. Svetlana jej práve porozprávala o dnešnej poprave v riaditeľni.

Hoci jej priateľka z detstva žila už vyše 10 rokov so svojou rodinou v hlavnom meste, dokázali si aj na diaľku udržať dôverný , obojstranne naplňujúci vzťah. Svetlane vyhovoval jej zmysel pre humor, nadhľad a schopnosť vyťažiť z každej situácie maximum pre seba.

,,Prosím ťa, čo ti šibe?“, kričala na ňu na izbe internátu, keď Svetlana po nešťastnej príhode na plavárni odmietla ísť večer do klubu na diskotéku. ,,Nikto sa ti nebude vysmievať! Ježiši Kriste, čo nevieš, že ti všetky baby na fakulte závidia? Čo by dali za to, aby taký fešák ako je Turský skočil za nimi do vody a vyniesol si ich na breh ako princeznú!“

A aj teraz. Namiesto poľutovania Ivana kričí a vysmieva sa. Nevadí. Práve to Svetlana potrebuje. Aby sa celkom nezbláznila. Aby sa neutopila v mori sebaľútosti a sebaobviňovania.

Ivana už predsa dávno pozná jej príbeh. Preto sú jej obvinenia Mikolášovej také smiešne.

Vie, že tu vôbec nejde o Igora Garaja. Všetko sa to síce začalo pri okrúhlom stolíku v útulnej kaviarničke pod hradom, ale kľúčovou postavou príbehu sa nečakane stal Peter. Chlapec od susedov, ktorý bol pre ňu, jedináčika, bratom, sestrou, najlepším kamarátom a kamarátkou. On ju učil liezť na lipu pod ich oknami, s ním piekla koláčiky v pieskovisku, on ju odhodlane bránil, keď si ju chalani natrvalo zaškatuľkovali do priečinka s označením ,,bifľoška“ a rozhodli, že s takými sa nikto nebude baviť. Až po skončení strednej školy sa začali ich cesty rozchádzať. Jeho rodičia sa vrátili do rodičovského domu v akejsi dedinke na Záhorí a aj vysokú školu navštevovali každý v inom mieste. Z času na čas si ešte napísali a raz sa videli na pomaturitnom stretnutí. Potom sa na dlhé roky odmlčali. A zrazu z ničoho nič opäť vstúpil do jej života. Nedávno nastúpil do firmy, v ktorej pracoval aj Igor Garaj. Samozrejme, že si zaspomínal na roky prežité v súčasnom Igorovom bydlisku. A tak sa dostali až k nej. Peter nič neodkladal a ozval sa. Možnosť, žeby odmietla jeho pozvanie na večeru ani nepripustil. Kapitulovala. Šla aj na oslavu jeho narodenín. V úzkom kruhu najbližších kolegov s partnerkami , v diskrétnom prostredí malého hotelíka v krajskom meste sa cítila bezpečne a po mnohých rokoch aj uvoľnene, akoby spadli z nej okovy, ktorými sa sama ani nevie prečo, po celé roky sputnávala. Cítila, že niečo sa deje. Maličké svetielko nesmelo vysielalo do jej duše jemné lúče tepla. Bolo to čudné, ale nebránila sa.

Ivana vedela aj to, že z oboch ,,randezvous“ s Petrom ju domov neskoro v noci doviezol Igor Garaj a keďže mal galantnosť v krvi , bolo preňho celkom samozrejmé odprevadiť ju až k dverám bytu. A to zrejme dobrá duša, sliediaca namiesto spánku pri okne, absolútne nezvládla. Tamtamy fungovali stopercentne.

,,Iva, vieš čo ma na celej záležitosti najviac štve? Že si Mikolášová vymyslela práve takúto blbosť! Bože, ja a chlapi!!! Absurdné! Veď ty najlepšie vieš ako je to so mnou a s mužmi a že by som si nikdy nedovolila...Dočerta, však žijem ako mníška...!A pritom... keď sa pozriem okolo seba... napríklad Eva, kolegyňa z dolného stupňa... už roky to ťahá s predsedom školskej rady, vzorným otcom rodiny. Už sa ani neskrývajú, všetci o nich vedia.. a to je v poriadku, nikto sa nesťažuje. Alebo Lipovská, riaditeľka z materskej školy a jej románik s primátorom ... a vraj najlepšia kamarátka jeho ženy! Fuj, je mi z toho zle!“

,,Prosím ťa, prestaň už fňukať!“ nemilosrdne ju prerušila Ivana. ,, Sama si si na vine! Tie tvoje večné obavy čo povedia ľudia! Celý život si sa správala ako učiteľka, nie ako človek z mäsa a kostí. Chcela si byť vzorom a čo sa z teba stalo! Stará panna, zošnurovaná vlastnými, nikomu nepotrebnými zásadami, čo sa bojí čo len o krôčik vybočiť z vymyslenej dráhy. A Mikoláške to vyšlo! Prekukla ťa a presne odhalila tvoje najslabšie miesto. Uvedomila si, kde si najzraniteľnejšia a využila to. Aby ťa dostala na kolená a prinútila urobiť to, čo ona chce. Úplne sprosto ťa začala vydierať. A že sa nikto nesťažuje na Evu, alebo Lipovskú? No veď načo aj! Tým, že sa so svojím vzťahom neskrývajú, dali najavo, že sú im všetci ukradnutí. Nehovorím, že je to správne, ale funguje to. Klin sa klinom vybíja, bohužiaľ, stále to platí“

,, Máš pravdu! Urobila som chybu. Mala som sa držať tých , ako si povedala, nikomu nepotrebných zásad. Pre mňa však boli dôležité. Držali ma nad vodou a zaručovali mi pokoj. Nič mi nechýbalo! A vieš čo? Aj to tak urobím. Hneď teraz vymažem Petra zo svojho života a aby mala pani Mikolášová pokojný spánok a nemusela sa báť o mravný vývoj svojho geniálneho synáčika, podám hneď zajtra výpoveď. A všetko bude tak, ako predtým!“

,,Prosím ťa , prestaň a začni sa už správať ako dospelá žena! Nehnevaj sa, ale pripadáš mi ako dievčatko, do ktorého jeho nepodarená mater stále hučí, že sama si môže za to, že ju ten bastard otčim pri každej príležitosti obchytkáva, lebo je zlá a neustále ho svojím správaním provokuje“ hučala do telefónu Ivana. ,,Ty nemáš prečo ustupovať! Nič zlé si neurobila!“

,,Ivulka, nenamáhaj sa, už som sa rozhodla. Nechcem sa už s tým zaoberať. Urobím to tak, ako som povedala.“

Po chvíľke ticha znel Ivanin hlas odrazu mäkko až odprosujúco.

,,Sveťa, prosím ťa, neblbni. To by bolo to najhoršie, čo by si mohla urobiť. Nesmieš to vzdať.

Vieš čo, mám jeden návrh. Teraz pustíš celú záležitosť z hlavy a dobre sa vyspíš. A zajtra si urobím cestu do vášho regiónu a všetko to ešte raz spolu v kľude preberieme. Ak si dobre pamätám, zajtra máš len tri hodiny, však? To znamená, že o pol jedenástej ťa môžem vyzdvihnúť. Dohodnuté?“

,,Fajn, dobre, budem rada , keď prídeš. Budem mať však čas len do dvanástej. Šiestu hodinu totiž suplujem.“

Keď Svetlana zložila slúchadlo, bola už celkom pokojná. Už sa rozhodla. Zajtra celú záležitosť definitívne uzavrie.

20 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

oplatilo sa cakat :) az zarazajuco vela Svetlan je na svete a take zrudy to potom zneuzivaju, aby zakryli svoje zlyhanie vo vychove!!! Asi nikdy nepochopim zaslepenost "matiek", ktore nechcu alebo z nejakeho dovodu nedokazu vidiet svoje deti v skutocnom svetle, dufam, ze to nebude raz moj pripad :)
palculienka

Pustovníčka povedal(a)...

Hm, v zivote to tak byva,ze ludia sa snazia najst slabe miesto a udru necakane.Ked nie su argumenty, aj vydieranie dostane zelenu. A ako sa tomu branit? Snad len nedat sa zahnat do kuta ...

Rosa povedal(a)...

som to zhltla, ako dobrý dezert a teším na pokračovanie... :)

femma povedal(a)...

palculienka,pustovníčka - vitajte, tehuľky, dúfam, že už máte premyslenú stratégiu výchovy vašich ratolestí, aby potom neskoršie nemusela nejaká učiteľka písať o vás a vašich deťoch na blogu:-)))
ale teraz- predovšetkým dávajte na seba pozor!!!

femma povedal(a)...

rosička, ďakujem, už síce zajtra začína školský blázinec , no dúfam, že sa mi to podarí v krátkom čase dokončiť :-))
a ako je to vlastne u vás - vám už tuším začal školský rok...?

Pustovníčka povedal(a)...

Femma : no ked Ta mam uz roky po ruke, tak snad nejaku strategiu vychovy pochytim od teba :-))) Lenze potom o com budu ucitelky pisat na blog? :-))))))))))

Marcus povedal(a)...

Už sa teším , ako sa to ´dalej vyvinie...

palculienka povedal(a)...

femma, a ako prevychovat ucitelov?! :) skùsala som vsetko, rozhovor, prosba, v dalsom stadiu som nakricala, potom som ignorovala, vsetko jedno- vysledok rovnaky - malà trpela dalej :( uvidime, co bude tento rok, zasa dalsi z ucitelskeho kolektivu, tak dufam, ze bude predsa len ten skolsky zivot pre malù o inom :) a dakujem, hàdam to zvladnem bez ujmy :)

femma povedal(a)...

palculienka,asi ti neporadím viem, je to problém - sme rôzni učitelia, tak ako sme rôzni ľudia, aj ja niekedy žasnem čoho všetkého sú niektoré kolegyne schopné:-(
možno by to chcelo a prax to dokazuje - neustále vzdelávanie učiteľov v oblasti pedagogickej psychológie, etiky atď. - nestačí sa tomu venovať iba na fakulte
... a možno by niekedy stačilo len trochu viac vôle zostúpiť z ,,piedestálu" učiteľa a vžiť sa do situácie dieťaťa - ale o tom to vlastne je...

palculienka povedal(a)...

jaj femma, ked tu staci na to aby si mohla byt ucitelkou na zakladnej skole nejakà strednà skola s nadstavbou!!! takze okolo psychologie (a pedagogickej uz vobec) mozno ani nesli :( realita: ucitelka, ktoru mala minuly rok malà v skolke, rok predtym ucila prvakov, takze malà mala uz minuly rok v skolke to, co robia teraz v prvej triede, ucili sa pisat pisanym pismom, foneticky rozlisovali slova atd. dalsia realita: ucitelka zàkladnej skoly, ktorà porodi tretie dieta, automaticky jej stùpa pracovna trieda - moze byt riaditelka skolky! necuduj sa, tu je to tak a preto to vyzerà tak ako to vyzerà ;) realita tri: ked som sa rozpràvala s ucitelkou minuly rok, ze malà je smutnà, lebo este nedostala pochvalny obràzok (bytostne sa jej to dotklo, lebo prosila otca, aby jej nejaky kupil, lebo ona naozaj dobre pracuje v skolke a je dobrà a zasluzi si aspon jeden, vsetci uz nejaky maju, len ona nie), tak mi povedala, ze ona je dobrà a preto si myslela, ze ona ho nepotrebuje, dàvala ich tym slabsim, aby ich motivovala!!!! (kazdà matka vie, ze aj dobre deti treba chvàlit, aby ich motivovala nadalej zostat dobrymi! a ona dieta mà, takze neviem, ci màm jej frazu brat ako vyhovorku, aby zakryla svoj povodny umysel) takze, tak je to tu so psychologiou a pedagogikou
:( citim sa obcas, akoby som isla hlavou proti muru :) ale prezijeme to, ked to ini prezili :))))

Silviah povedal(a)...

femma, naberá to zaujímavé obrátky.
Pani Mikolášová je ako "pani zelinářová Dobiášová". :-)
Teším sa na ďalšie pokračovanie.

luna povedal(a)...

... momentalne nemam cas na rozcitanu knihu, ale nastastie na tvoj pribeh si ho najdem vzdy a kazda dalsia cast potesi ;):)

germa povedal(a)...

no teda, riadne som sa predtým sekla:) Kde je ďalší diel?!

femma povedal(a)...

silviah, tuším máš veštecké schopnosti:-)))
inak - niečo podobné ako p. Mikolášová mám v triede - takže na námety nemusím chodiť ďaleko...

femma povedal(a)...

...tak ako mňa každá tvoja báseň - tie posledné sú úžasné!!

femma povedal(a)...

ge,vitaj doma, ďalší/posledný/ diel až po dovolenke... len niekedy už mám pocit , že som z toho urobila nekonečný / a možno aj nekonečne nudný/ príbeh :-)útechou mi je, že ,,scenár napísal sám život" tak mi to hádam odpustíte:-))

femma povedal(a)...

palculienka, vždy som považovala francúzske školstvo za veľmi kvalitné a tak ma tvoje skúsenosti prekvapujú...
a s tými pochvalami máš pravdu - to, že je žiak dobrý ,berieme ako samozrejmosť a zabúdame na pochvaly, ba dokonca sa mi zdá, že nechceme ani akceptovať , že takýto žiak má tiež svoje zlé dni a nemusí byť vždy na 100% a výčitky typu -,, no to by som od teba nikdy nečakala, sklamal si ma"zaznievajú v našich triedach príliš často:-(

Anonymný povedal(a)...

zacina to byt este zaujimavejsie. a konecne daco v slovencine, heh. .)

ave

sasanka povedal(a)...

Ja som to tiez zhltla na jeden sup a da druhy sup som v akomsi rozpore, preto ani neviem asi reagovat..cakala som, ze postnes dalsi diel, ktorym sa to privysvetli...lebo nechapem:
ze Svetlana je zrazu tak malo asertivna. prekvapilo,lebo
inak si pred rodicmi pocinala uplne asertivne.
Byvaju chvile, ked stracame rec napr.z nehorazneho obvinenia, drzosti a tak..ale Sveta predsa ma moznost riaditelovi vysvetlit inokedy, ked uz je v svojej kozi,,,
Zeby aj krapet sklonov k hysterii mala v povahe? (dat vypoved v praci i Petrovi) a dufam, ze v dalsej casti sa zmobilizuje a pomyselne nakope kverulantku niekam
Femma, prepac, chcela som sa zahrat na tvoju muzu a toto malo byt jemne kopnutie :)) aby si nam dala dalsi diel :))

femma povedal(a)...

sasanka, ďakujem za koment:-)
nechcem sa vyjadrovať ku konaniu Svetlany... je taká aká je... v podstate som jej prisúdila vlastnosti osôb, ktoré boli alebo ešte sú v mojom okolí / a špeciálne jednej/...
a nakoniec názov tiež nie je náhodný:-)
dlhé roky sa pohybujem v pomerne veľkých kolektívoch, väčšinou čisto
ženských a mala som možnosť spoznať
rôzne typy ľudí, ktorých konanie v určitých situáciách bolo často nepochopiteľné -
Ale nakoniec ťa možno Svetlana prekvapí...:-))