05 apríla, 2009

Premárnená šanca


Nič nenasvedčovalo tomu, žeby sa po vcelku pokojnom týždni v posledný pracovný deň udialo niečo nezvyčajné. Z pokoja ma nevyviedla ani kolegyňa Danka, keď mi k rannej šálke ovocného čaju v zborovni nemilosrdne naservírovala aj vetu:

,, No, tí tvoji sa zase predviedli! Keď nie si v škole, vyvádzajú ako odtrhnutí z reťaze.“ Rozhodla som sa, že to budem brať ako kompliment a zareagovala som len pokrčením pliec. Božka, ktorá mala včera dozor, však pritvrdila:,, Aj cez prestávky! Keby si videla, čo stvárali...! A nedali si povedať! Cez poslednú prestávku som už úplne rezignovala!“

Pousmejem sa a v poslednom dúšku čaju utopím vetu o tichej chodbe na mojom dozore. Zdá sa však, že môj pokoj pôsobí na kolegyne presne opačne akoby som chcela, lebo z kúta od okna doletí veta:

,,Sú nesmierne vypočítaví a správajú sa účelovo. A to je ešte horšie, ako keby boli stále zlí!“

Zhlboka sa nadýchnem a namiesto reakcie len vstanem, presuniem sa k umývadlu a pomaly a dôkladne umývam šálku. Dvíha sa vo mne zlosť, no odhodlanie nepokaziť si deň je silnejšie.

Nakoniec kapitulujem a beriem si zo stola veci. Na chodbe sa stretnem so zemepisárkou Majkou. Výraz jej tváre neveští nič príjemné. ,, No dobre, že ťa vidím. Včera som mala dve hodiny v tvojej triede a mám problém. Boli zlí ako čerti! A predstav si, čo sa mi stalo! V snahe ukázať im ako sa správajú, začala som ich parodovať. Nech si uvedomia, akí sú nemožní! Nech vidia, ako to vyzerá, keď sedia s

nohami vyloženými na lavici... no skrátka, nastavila som im zrkadlo! A oni? Oni to zobrali akože žartujem a mali z toho ohromnú zábavu! A ten trhnutý Tomáš vstal a opýtal sa ma, či si ma môže odfotiť! A aj si odfotil! Veď mobily sú predsa zakázané! Však som mu ho aj zobrala! A úplne ma dorazila Barbora, keď na konci hodiny na drzovku zahlásila: toto bola najlepšia hodina zemepisu od začiatku roku! No povedz, nie sú magori?! Vôbec nič nepochopili!“

Predstavujem si opisovanú situáciu v triede a potláčam úsmev. Sľubujem, že celú vec na triednickej hodine prešetrím.

Cestou do triedy sa nechám ovládnuť hnevom. Hnevám sa na všetkých a na všetko.

Však im ja ukážem! Prvými obeťami sú Tomáš, Andrej a Lukáš sediaci na lavičke pred triedou. Na ich ,, Dobré ráno, pani učiteľka!“ zareagujem nekompromisne: ,,Choďte okamžite do triedy! Máte sa predsa pripravovať na vyučovanie!“ Ich stuhnuté tváre a tichý ústup do útrob učebne mi dodávajú guráže.

Byť absolútnym pánom situácie je skvelý pocit!

Vo vedľajšej jazykovej učebni, ktorá patrí iba mne, postupne prevetrám všetkých kolegyňou označených vinníkov. Nakričím, naziapem, nedám im dýchať, nepustím ich k slovu. Som spokojná. Veď vidieť deviatakov totálne na kolenách je nedosiahnuteľná méta mnohých kolegov.

Pokračujem ďalej vo svojom víťaznom ťažení , nakuknem do triedy a s nemalou dávkou škodoradosti oznámim: ,,Tešte sa na triednicku!“


Celé dopoludnie plánujem a dávam dokopy čo všetko im poviem, zakážem a prikážem. Premyslím opatrenia a tresty. O svojom víťazstve nepochybujem.


V triede ma víta absolútne ticho. Cestou k stolíku zaregistrujem dokonale čistú tabuľu a vzorne poukladané kriedy. Na zemi ani smietka. Mokré machule pod tabuľou svedčia o snahe zlikvidovať do posledného zrniečka prachu všetko , čo by mohlo vzbudiť moju nevôľu.

Vedia, ako nenávidím neporiadok.

Vedia, že ja viem, ako oni nenávidia upratovanie.


Donekonečna naťahujem zápis do triednej knihy. Nie kvôli nim. Kvôli sebe. Potrebujem čas.

,,Sú nesmierne vypočítaví a správajú sa účelovo“ znejú mi v ušiach slová kolegyne.


Pomaly vstanem. Vo vzduchu visí strach, očakávanie, nádej a možno kdesi slabučký náznak vzdoru.

Vidieť deviatakov totálne na kolenách nie je dobrý pocit.

,, Tak – čo sa to tu včera udialo?“ začnem pokojným hlasom. Pomaly zdvíhajú hlavy a vydýchnu si.


Po triednickej hodine zostanú v triede ešte Norika a Barbora. Sú pokladníčky a odovzdávajú mi vyzbierané peniaze. Barbora zrazu pozrie na mňa:,, Pani učiteľka, ja by som chcela ešte k tomu včerajšku. Naozaj sme si všetci mysleli, že pani učiteľka žartuje. Ale keby aj nie, to sa nedalo vydržať. V tej šiltovke, čo si nasadila na hlavu ,vyzerala otrasne. Museli sme sa smiať!

Viete, s ňou je to ťažké. Pri nej nikdy nevieme na čom sme. Väčšinou príde na hodinu naštvaná a potom jej vadí aj krivo položený zošit! A potom vyrýva. A aj včera! Najprv nakričala na Tomáša, že ju odfotil a keď si pozrela fotky, tak sa začala smiať, že ... to si chcel ukázať aké mám veľké brucho, však? A potom chcela od neho, aby jej povedal, pre koho to fotil. Ale on to nikomu nechcel poslať, to bolo len tak, zo srandy, veď načo by to komu bolo...!“

Neubránim sa úsmevu.

Z oboch dievčat zrazu spadnú zábrany a začnú jedna cez druhú rozprávať. Žalujú sa, obžalovávajú, kritizujú, nastavujú zrkadlo. Zrkadlo, pohľad do ktorého by niektorým kolegyniam poriadne skrivil tvár.

Je mi mizerne. Nie z toho, čo som počula od dievčat. To predsa nie je pre mňa nič nové. Ony len nahlas vyslovili to, o čom si v zborovni šepkáme. O čom donekonečna omieľame, že s tým treba niečo urobiť. A nerobíme nič.

Je mi zle z toho, že v tom srabe nechávame decká. A ešte si vynucujeme úctu, rešpekt, uznanie, poslušnosť, poúčame ich o povinnej vďačnosti a hlavne o nedotknuteľnosti učiteľa. Každého.


V pondelok máme pracovnú poradu. Chvíľami rastie vo mne odhodlanie vypustiť konečne džina z fľaše.

Viem však, že to neurobím.

Škoda.

Možno by v školstve konečne začala skutočná reforma...

11 komentárov:

murphy povedal(a)...

obávam sa, femma,
že džin, vypustený z fľaše by zmietol len Teba...
Bohužiaľ.
Viem, vyzerá to ako pokrytectvo, ale bola by škoda, keby tí žiaci prišli aj o Teba. Vyhrala by si bitku, nie však vojnu. Prirodzene získaná autorita a dôvera u žiakov je veľmi silný motív na závisť a likvidáciu u menej úspešnej väčšiny.
Triedna môjho syna sa svojich deviatakov tiež zastávala, bojovala za nich a pri prepúšťaní išla ako prvá. Rušivý element bol odstránený...
Je mi ľúto, že decká prišli o super učiteľku, na druhej strane, keby nebola taká, aká je, a keby nekonala tak, ako konala, asi by ju nemali tak radi...
Obrovská dilema

chosrove povedal(a)...

femma, mi hovoris z duse, toto ti je vazne neskutocne tazkuo.. aj ja som uz skusal vselico, napriklad aj take, ze: pozri, chlapce, aj ucitel je len clovek, aj on robi chyby, mozno ma nejake problemy, snaz sa to pochopit.. ale najviac sa mi v poslednom case osvedcilo, ze si vypocujem od dospelych, co je noveho, a ked cakaju na moju reakciu, tak poviem: no co je uz vela, to je vela! alebo aj: no tak to je uz prisilna kava! pripadne: tak to uz zasli pridaleko! informator je spokojny a ja tiez (a navyse sa pri tom aj velmi dobre zabavim)..

femma povedal(a)...

Murphy, vieš, že som chvíľami aj rozmýšľala, či vôbec písať na túto tému / a to som sa jej dotkla len okrajovo/, lebo však s...špiniť do vlastného hniezda sa nepatrí, ale skutočnosť je niekedy ešte horšia ako sme vôbec schopní pripustiť - ale samozrejme je aj veľa naozaj dobrých učiteľov.
A prečo sa neozvem? Nie je to tak ani o strachu, ale skôr mi bráni nejaká ohľaduplnosť, či ľútosť, falošná solidarita alebo snaha vyhnúť sa konfliktu ...
a v podstate spoliehame nato, že decká to vyriešia, lebo oni veľmi správne zhodnotia učiteľa a podľa toho sa aj správajú... na každej škole sú obľúbení a uznávaní učitelia a potom ,,čierne ovce",ktorí síce nemajú dobrú povesť, ale každý ich toleruje, lebo veď,, oni sú takí!"
Kedysi jeden z porevolučných ministrov školstva povedal, že učitelia sú bez chrbtovej kosti - a stále je to tak! mlčíme, nevieme sa zjednotiť a nedokážeme si urobiť poriadok ani vo vlastných radoch.A aj preto je školstvo tam, kde je...!
A ozaj - som rada, že si prišla, potešila si ma:-)

femma povedal(a)...

chosrove,vitaj na mojom blogu!:-)) no, živo si viem predstaviť tvoj úsmev popod fúzy - nezávidím tvojim kolegyniam:-))))

germa povedal(a)...

femma, ako by si o mne bola písala.... mala som identické problémy. Je to nemilá situácia zo všetkých uhlov.

chosrove povedal(a)...

hah, to si pamatam, ako by to bolo dnes.. sedeli sme v zborovni a pocuvali z radia prejav o charaktere mnohych ucitelov.. vpredu sedela riaditelka - komunistka, vedla nej zastupkyna - komunistka, ostatni kade tade.. ja som si pocas prejavu prezeral kniznicu v zborovni - este stale tam boli sami leninovia a marxovia a engelsovia a ich kamosi.. no a po skonceni prejavu sa ozvala riaditelka, ze ako si to ten pan kovac dovolil nas vsetkych takto urazit..

Silviah povedal(a)...

femma, je to veru smutné čítanie...

marcela povedal(a)...

myslim ze informacie od kolegov netreba brat osobne...tvoja trieda to nie si ty, aj ked chapem, ze citis zodpovednost a mas ich rada ...jednotlivy vyucujuci by sa mali s tym vysporiadat sami...citim v pozadi istu skodoradost...

Aventerra povedal(a)...

Nuz, som rada, ze to aspon Ty vidis realne. Ja neviem, ale na zakladke nam akurat davali poznamky za hluposti. Akoby nebolo dolezitejsie naucit sa komunikovat a vychadzat s ludmi, nez robit na hodinach vsetko do bodky. A potom, tie tyzdenicke povinnosti su uplne nemozne. Neda sa to stihat. A jedina profesorka, co to pochopila, bola matikarka na strednej. Vedela si zotriet tabulu aj sama, nemusela sa desat minut rozculovat nad pisanim poznamky ako ostatne. Ked sme to prehnali my, odisla z triedy. A viem, ze to aj bez trestu kazdy lutoval.

chosrove povedal(a)...

podla mna to suvisi s osobnostou, ale aj pripravenostou (potrebnymi zrucnostami) ucitela na pracu s detmi.. a kde nic nie je, ani cert neberie..

Marcus povedal(a)...

No vidím, nemáš to veru ani trochu ľahké. Ale za tie roky akoby sme všetci postupne strácali odvahu
bojovať s veternýmy mlynmi.
,, I TAK SA NIČ NEZMENÍ "