...tajomstvo

...tajomstvo silných spočíva v tom, že sa neustále prekonávajú. / Barres/

Každý deň v tichu večera si sadám k počítaču a čítam si blogy.Teším sa na ne. Teším sa na ne? Listujem v nich a kdesi vo vnútri ma zožiera závisť. Je vytrvalá, nedá mi pokoj, nedovolí mi pozrieť si film v telke, odháňa ma od knihy, vŕta a rýpe, je ako droga, čo nedá človeku žiť. Závidím všetkým tým Aprilkám,Germám, Maximom ,Sasankám a neviem ešte komu, že oni to dokážu a ja nie. Sadnú si k počítaču a píšu. Krásne, vzletné slová, tajomné posolstvá, nežné vyznania, trýznivé otázky, zraňujúce odpovede, realistické obrazy, láska, nádej, smrť, sex...všetko tam nájdem. Má to hlavu aj pätu. Mám ich rada. Mám rada písmenkovú Natalie, perfektného pozorovateľa Maxima, zrelú Ostrovanku, inteligentnú, éterickú a istotu hľadajúcu Pustovníčku , romantického Motýlika / žijú ešte takí muži?/,je mi sympatický diakritiku ignorujúci Swarovski, odpustenie hľadajúci Zabudnutý/ čo asi vyviedol?/, tragický Tichý mesiac, čítam si aj sympaticky múdru Germu, tak trochu aj vulgárnu / bože, veď to je porno...!/ Dáždnikovú. Červík závisti len hryzie a hryzie. Už ani neviem, či je to závisť. Pomaly sa mení na odhodlanie. Skúsim to. Niežeby to bolo prvý krát. Mám povolanie, pri ktorom som nútená občas niečo napísať. Vždy to prebieha rovnako. Najprv mám v hlave prázdnotu, akúsi bielu hmlu a bojím sa , že sa z nej nikdy nedostanem. Chytá ma zúfalstvo, hystéria, pocit, že to nezvládnem a v mojej hlave sa nikdy nezrodí ľudsky zrozumiteľná veta.
A... zrazu svetlo, jasno, dávam prvé slová na papier a už to ide...podľa ohlasov dobré. Aj teraz ... už píšem, už som von z tej hmly. Červík však hryzie. Snažím sa dostať až k nemu, do najvnútornejšieho vnútra. Ja viem čo to je. Viem, prečo tá nervozita. Viem, prečo závidím. Oni sa neboja, idú s kožou na trh. Je to ako vyzliekanie z ľudskej kože. Do samého naha. Nahota je zraniteľná. Toho sa bojím. Mám strach zo seba. Zo seba? Zožiera ma neistota, obavy z nepochopenia, neúspechu. Ale skúsim to. Ešte sú tu nezodpovedané otázky – prečo? pre koho? kto o to stojí? Kto? ........Ja! Hurá!!! To JA chcem ísť von, to moje Ja sa cíti byť uväznené a chce do sveta. Tak teda dobre. Otváram bránu.