I. časť,, Konečne!“ vydýchla Svetlana , keď vošla po poslednom zvonení do zborovne. Ráznym pohybom sa zbavila triednej knihy a pomaly kráčala celkom dozadu, kde v rohu pod oknom mala svoj stôl. S úľavou si sadla. Zhodila topánky a nohy si vyložila na najbližšiu prázdnu stoličku. Rukami si vzadu podoprela hlavu, slastne sa natiahla a zavrela oči, čím dala ostatným jasne najavo, že nechce byť nikým a ničím vyrušovaná.
,, Dočerta, to bol zase deň! Šesť hodín a k tomu ešte dozor. Nekonečný kolotoč, trieda, chodba, trieda...
Hoci celkove rada učila, ani po toľkých rokoch si nevedela zvyknúť na neúprosný školský zvonec, ktorému bolo jedno, že potrebuje ešte minútku na dopitie kávy, či odbehnutie na WC alebo jednoducho na dobitie energie na nasledujúcu hodinu. Mala pocit, že čas rozdelený na šesť krát 45 minút letí neuveriteľne rýchlo a život jej ubieha pred očami ako vlak, do ktorého nikdy nestihne nastúpiť. Nenávidela, keď spolu s prvým zvukom zvonenia sa vo dverách zborovne objavil direktor a klopkajúc ukazovákom po hodinkách odporným hlasom vyspevoval:
,, Kolegynky, už ste mali držať kľučku na dverách triedy, neviem o tom , žeby bola hodina skrátená na 44 či 43 minút, ale môžem vás poučiť o krátení osobného príplatku!“
Hlupák! V takých chvíľach mala vždy chuť šplechnúť mu do tváre pravdu o jeho pracovnej morálke, pripomenúť nespočetné prípady, keď žiaci 10-15 minút po zvonení bežali do riaditeľne, aby mu sprisahanecky pošepkali: Pán riaditeľ, teraz máte mať v našej triede hodinu...
Svetlana akoby z diaľky zaregistrovala klopanie na dvere zborovne, no zotrvala vo svojom rozjímaní.
,, Svetlanka, to je pre teba“, doľahol ku nej Betkin hlas , ktorá mala stôl hneď pri dverách a tým jej na večné veky prischla úloha vrátnika. ,, Povedz, že som mŕtva!“, zahundrala Svetlana , no už sa dvíhala zo stoličky a zamierila k dverám.
,, Pani učiteľka, ja by som vám chcela niečo povedať,“ zašepkala Simona, ,,ale nie tu, nechcem , aby ma niekto videl.“
,,Tak o čo ide ,“ prehodila Svetlana keď usádzala dievčinu do kresla v kancelárii výchovnej poradkyne. Celá situácia ju pobavila. Dobre poznala svoju žiačku. Simonka nepremeškala žiadnu príležitosť zdokonaľovať svoj vlastný obraz žalovaním na spolužiakov. Neodradilo ju ani to, že v priamej konfrontácii s deťmi v triede bola neraz usvedčená z očierňovania alebo prinajmenšom zveličovania údajných priestupkov, začo si vyslúžila nelichotivú prezývku ,,špiceľ“.
,, Pani učiteľka, naši chalani mali dnes v triede alkohol. Doniesol ho Dominik“... a Simona rýchlo a zadúšavo vyrozprávala celú alkoholovú story .
Svetlana si vedela živo predstaviť čo sa dialo v triede. Dve fľaše vína ukryté v skrini premenili zasvätených, lebo nie každému sa dostalo tej cti byť do veci zainteresovaný, na malý tábor sprisahancov, u ktorých odvaha, pocit výnimočnosti a hrejivého úspechu, že sa im zas podarilo prejsť učiteľom cez rozum, rástli priamo úmerne s množstvom cez prestávky vypitého opojného moku.
,,Ach, Simona, Simona! Dočerta s tebou, dočerta s tvojím sliedením a žalovaním! Čo otravuješ, čo nedáš pokoj! Je už po vyučovaní a zrejme si nikto nič nevšimol.
A čo sa neprevalí, netreba riešiť!“ celkom iracionálne preblesklo Svetlane hlavou. No hneď tie myšlienky zahnala a s predstieraným pokojom vyprevadila dievčinu z kancelárie.
,, Dobre, Simonka, zajtra to vyšetrím! Len škoda, že si mi to nepovedala hneď, ešte cez vyučovanie, mali by sme k dispozícii aj dôkaz. Zajtra to už bude horšie.“
Svetlana sa nevrátila do zborovne. Prešla po dlhej chodbe a bočnými dverami sa dostala na školský dvor. Potrebovala sa upokojiť, utriediť myšlienky a všetko si dôkladne premyslieť.
Vedela, čo ju čaká.
12 komentárov:
Čím ďalej tým viac sa mi to tu na blogspote začína páčiť. Už tu mám rozčítané tri romány naraz :o)
Pííííš Femma.
blueska, to nebude román, taká odvážna zase nie som :-)))
ale vždy ťa rada uvítam:-)
aj ja chodievam za tebou k susedom - páči sa mi tam:-)
fajne, femma :)) iste onedlho dopises dalsie pokracovanie. cakam, ako sa to vyvinie. putave :))
tiez ma to zaujalo a cakam na pokracovanie :)
ach jo, vieš, že viem o čom píšeš? Už by som niečo podobné nechcela zažiť.
No tak co ju caka, kedy sa to uz konecne dozvieme?! :-)
Divím sa, že tej Simonke ešte nik neublížil, keď robí spolužiakom také problémy. Nevravím, že je to sranda a v poriadku, nosiť do školy alkohol, ale keď sa nič nestalo, mohla byť ticho. Nie pre dobro ostatných, ale kvôli sebe. Hoci... keď si predstavím, že je to na základnej škole... to si vlastne ani predstaviť neviem. Viem, že sa to párkrát stalo. Lenže na strednej. A ,,dospelým".
Inak je to veľmi zaujímavý príbeh. Píš aj ďalej, skvele sa to číta. :)
výborné, aké iné by to mohlo od Teba aj byť, femma?
Ten príbeh je, bohužiaľ v dnešnej dobe, až príliš reálny. Áno aj na základnej škole.
Priznám sa, že som veľmi zvedavá, ako sa s touto prekérnou situáciou Svetlana vysporiada. Nezávidím jej. Na jednej strane zodpovednosť a starosť o žiakov (aj keď túto často na pedagógov v plnej miere prenášajú rodičia)...
na strane druhej nechuť k "spiklenectvu" s triednou donášačkou (táto vlastnosť sa v Simine vplyvom úspešného efektu vypracuje časom do obludných rozmerov)...
a nakoniec kopec pálivých otázok:
Prišla žalovať len mne, alebo to istila aj u niekoho iného?
Ak sa nič nestane a nezopakuje sa to, prečo zbytočne pre jednorázovú neuváženosť vyrobiť aféru a zničiť budúcnosť žiakom, ktorí si možno ani neuvedomili možné následky?
Ak sa niečo stane, bude zodpovedná za to, že nič neurobila.Ak sa stane niečo neskôr, zodpovednosť bude rovnaká, lebo sa prevalí, že to nebolo po prvý krát a ona nekonala.
Ak s nimi aspoň neprehovorí, je značná pravdepodobnosť, že si to zopakujú...
Ak s nimi prehovorí, môže byť obvinená, že to neriešila aj s vedením školy a rodičmi (Simonke sa nemusí páčiť, že z toho vyviaznu tak ľahko), čím stratí časť dôvery u žiakov...
V každom prípade, nech to dopadne akokoľvek, vždy sa to môže obrátiť proti nej..
Počkám si na rozuzlenie.
som veľmi zvedavá na pokračovanie...veľmi reálny príbeh
...akurát včera som sa vrátila zo Ska späť...prekutrávam bloggy a u teba takéto fajn čítaníčko...a pokračovanie kedy bude? ;):)
Fajn príbeh. Dobre sa číta a nakoniec zostávame nespokojní, lebo sme veľmi zvedaví ako to bude pokračovať.
Zamýšľam sa však nad tým, či v takomto prípade ak žiak, či študent prezradí alkohol sa jedná o donášanie ?
ďakujem - dúfam, že príbeh zaujme, budem sa veľmi snažiť:-)))
Zverejnenie komentára