Možno... skutočný príbeh

3. časť

,, Pani Chrenková, mohli by ste sa, prosím vás, ešte dnes zastaviť v škole? Viete, niečo sa stalo a bude najlepšie...
Nie, nie, nebojte sa, Dominik je v poriadku... žiaden úraz, len...
Ďakujem, pani Chrenková, samozrejme, že počkám...!“

Svetlana odložila mobil a pohodlne sa usadila v kresle.
,, Chvalabohu, že Veronika dnes nie je v škole“, pomyslela si s úľavou. Mohla tak beztrestne okupovať kanceláriu určenú pre výchovnú poradkyňu. Nechcelo sa jej ísť do zborovne a vôbec nemala chuť niekomu vysvetľovať, čo sa v jej triede zomlelo. To bude pre niektoré kolegyne voda na mlyn!

Hoci pôsobila na škole už tretí rok, stále cítila , že do kolektívu nezapadla. Nech robila čokoľvek, hradba, ktorá ju delila od ostatného osadenstva zborovne, bola rovnako pevná ako v deň, keď nastúpila. Svoj podiel na tom mala aj Marta. Na školu prišli naraz. Svetlana ako učiteľka, Marta nastúpila do funkcie zástupkyne riaditeľa. Hneď prvý deň ju zatiahla do kancelárie a dôverne jej zašepkala: ,, Slečna Záhumenská, taká som rada, že ste sa sem dostali. Viete, váš bývalý riaditeľ je môj veľmi dobrý kamarát. Hovoril na vás len samé chvály. Nevie sa zmieriť s tým, že ste sa takto rozhodli. Bojí sa, že nenájde za vás adekvátnu náhradu. A... musím vás upozorniť ... dajte si pozor na tento kolektív ...dostala som avízo... sú to strigy, viete, samé staré štruktúry ... odučiť a bežať domov, žiadne projekty, krúžky, mimoškolská činnosť... to sa bude musieť zmeniť, ale potrebujeme zanietených ľudí, takých, ako ste vy!“ Marta využila každú príležitosť, aby ju pred kolegyňami pochválila. Neuvedomila si, že jej tým robí medvediu službu.
Podhadzovala im ju ako korisť hladnej svorke, nedbajúc, že podpisuje pre ňu ortieľ osamelosti a akéhosi vydedenca kolektívu.

Svetlana sa usmiala pri myšlienke na svoje predsavzatie vyhnúť sa škole
v mieste svojho bydliska. Celých trinásť rokov bola verná svojej zásade. Keď však prišiel za ňou primátor spolu s delegáciou rodičov, nedokázala zrazu povedať nie. Vedela, že zohnať angličtinára je úloha nad ľudské sily. Neodolala prosbám a sľubom...

Prúd spomienok prerušilo klopanie na dvere.
,, Dobrý deň, pani učiteľka! Tak už sme tu. Viete, Dominika sa mi podarilo zachytiť doma a tak som ho stiahla so sebou. Nebudeme to naťahovať, najlepšie sú informácie z prvej ruky ,“ a už strkala vinníka do kancelárie.

Zlatá pani Chrenková! Bože, koľko hodín už spolu presedeli! Rozmýšľali, špekulovali, hľadali spôsoby ako Dominika učlovečiť. Všetko márne. Chalan ich privádzal do bezmocnej zúrivosti. V pretvárke bol majster nad majstrov! Vždy sa nechali odzbrojiť výrazom neviniatka a kajúcnym priznaním viny, obmäkčiť srdcervúcimi sľubmi, aby o dva-tri dni museli znova a znova skonštatovať, že zase naleteli... Svetlana sa už ani nevedela naňho hnevať, ale tento krát to predsa len prestrelil.

,, No tak syp!“ bez okolkov zavelila . Vlastne už vedela všetko. Informačný servis v podaní Simonky fungoval stopercentne. Nie je nad to mať dobrého špicľa v triede! znechutene si pomyslela.

,, Čóó...ja nič neviem... čo zase máte...!“ skúšal Dominik.

,, No, vraj si dnes oslavoval. A už od rána...“
,, To kto vám čo zase narozprával?... ja naozaj neviem...“
,, Pozri, Dominik, neskúšaj to na mňa! Všetko viem, doniesol si do školy dve fľaše vína... a cez prestávky ste popíjali... ty, Filip, Lukáš, Dano a ... Barbora. Je tak?“ riskla Svetlana.

Zvesená hlava a ustráchaný krátky pohľad spod obočia smerom k matke boli dôkazom, že riskantný ťah sa podaril.
,, Domino, ja ťa... to čo si zase vymyslel?!“ zaútočila pani Chrenková, no nebadaný pokyn triednej učiteľky ju zastavil.

,, Tak ako to bolo... ale pravdu!“

Potvrdilo sa, že Simona si nič nevymyslela, ba dokonca ani nič nepridala. Skôr naopak. Nemohla vedieť, že hviezdna päťka si už deň dopredu naplánovala školské orgie a úloha zásobovača sa ušla , ako ináč ,autorovi nápadu, Dominikovi. Ochotného sponzora našli v Miške, jeho o rok staršej kamarátke.
,, No, už len to mi chýbalo!“ zaúpela v duchu Svetlana, keď si uvedomila, že nešťastnica je dcérou predsedu školskej rady. A ten je háklivý na obvinenia svojich detí ako čert na svätenú vodu!

Dominik vysypal všetko. Potvrdil vinníkov, prekvapenú triednu učiteľku poučil o tom, čo všetko sa dá cez prestávky a niekedy aj cez hodiny stihnúť.
,, Ozaj, Domino, a čo ste to vlastne oslavovali?“ nedalo Svetlane.
,, No, moje narodeniny.“
,,Dodo, veď tie máš až o dva týždne!“, žasla pani Chrenková.
,,Ale Lukáš má ísť na liečenie... tak povedal, že...“

Tak, to by sme mali! vzdychla si Svetlana, keď vyprevadila návštevníkov. Dúfala, že sa pani Chrenkovej podarí zamedziť kontakt svojho syna s ostatnými ,,alkoholikmi“. A ona hneď ráno udrie na nič netušiace obete. Moment prekvapenia môže zohrať rozhodujúcu úlohu.

Ach, len keby... len ešte... Zostala stáť uprostred miestnosti a tvár si ukryla do dlaní. Dočerta, prečo sa to stalo práve jej! Bude musieť ísť za riaditeľom. Alkohol, drogy, krádeže – to sú najzávažnejšie priestupky na základnej škole. Živo si vedela predstaviť jeho reakciu : Ako je to možné, čo robil dozor!!

Zhlboka si vzdychla. Bože, čo robil dozor!!... Nevie, za ten svet nevie! Môže si aj hlavu roztrieskať o múr, aj tak nedokáže pochopiť, ako jej to mohlo uniknúť! Bola v tej triede každú prestávku ! Nič si nevšimla.