Možno... skutočný príbeh

6.časť

,, Pani učiteľka, nemám nič proti tomu, že môj syn dostane dvojku zo správania. Za taký priestupok si ju určite zaslúži. Len chcem mať istotu, že to celé prebehlo naozaj tak, ako ste mi povedali. Viete, Filip tvrdí niečo iné. Stále dokola opakuje, že Dominikovi naleteli. Nevedeli, že má vo fľašiach víno. Napili sa iba raz,“ pokojne a rozvážne vysvetľoval Filipov otec.

,, Zase tá istá pesnička“, pomyslela si Svetlana trochu podráždene, ,, presne podľa pravidla o stokrát opakovanej lži... No fajn , a čo tak ... stokrát opakovaná lož sa dá vyvrátiť stokrát opakovanou pravdou.“

,,Pán Garaj, skutočne sa nemusíte obávať. Všetko som dôkladne prešetrila. Výpovede vinníkov a svedectvá spolužiakov sú zaznamenané, nech sa páči, sú vám k dispozícii. Nakoniec, je tu podpis vášho syna a aj ostatných chlapcov. Pokúste sa dôverovať mi. Týmto deťom som triedna už tretí rok. Mám ich rada a musím priznať, že ma to samu veľmi trápi. Neublížila by som im. Nie sú to zlí chlapci, ale žiaľ, toto je priestupok, ktorý je v školskom poriadku jasne definovaný. Verte mi, nikdy by som si nezaťažila svedomie nespravodlivým obvinením a trestom.“

,, Ako mlado vyzerá“, preblesklo Svetlane hlavou, keď sa jej Filipov otec predstavil. Pán Garaj prišiel sám, bez manželky. Nepoznala ho. Do mestečka sa priženil a bývali v tichej ulici na opačnom konci mesta. Zo školskej dokumentácie vedela, že pracuje v súkromnej firme v neďalekom krajskom meste. Na rodičovské združenia chodila iba matka. Sympatická, vždy decentne upravená. Pôsobila nesmelo a zakríknuto. Zakaždým si bez slova vypočula informácie o synovi. Bolo takmer nemožné nadviazať s ňou čo len krátky rozhovor. Svetlana si ani nepamätala, žeby počula od nej aspoň jednu dlhšiu vetu. O to viac bola zvedavá na otca. Už aj preto, že toto nebol ich celkom prvý kontakt. V triednom výkaze mala odložený jeho list. Nechala si ho na pamiatku. Ešte sa jej nestalo, aby rodič zareagoval na oznámenie, že synovi bolo na štvťročnej klasifikačnej porade za nedisciplinované správanie udelené pokarhanie, takým ústretovým spôsobom.
Vážená pani učiteľka! stálo v liste. Veľmi ma mrzí, že môj syn Vám svojou nedisciplinovanosťou spôsobuje problémy. Ospravedlňujem sa za jeho nevhodné správanie a sľubujem Vám, že urobím všetko preto, aby došlo k náprave. S úctou Igor Garaj.

Svetlanu list tak prekvapil, že neodolala a prečítala ho nahlas kolegyniam
v zborovni.
,,To môže byť z jeho strany vypočítavosť“, zasyčala vtedy Betka. ,, Vieš, sú
v rozvodovom konaní a v hre je boj o syna.“

Správanie muža, sediaceho teraz oproti nej, však celkom korešpondovalo
s obsahom pamätného listu. Pozorne ju vypočul, preštudoval si záznam
z vyšetrovania v triede a nakoniec poznamenal: ,, To celkom mení situáciu. Verím vám, pani učiteľka. Viem, že to nemáte s nimi ľahké. A nakoniec, Filip hovoril o vás doteraz len dobre, vždy si pochvaľoval, akú majú triednu. O to viac ma mrzí, že sa tak nerozumne dal zatiahnuť do celej záležitosti. Ale ani my sme neboli inakší, tiež sme všeličo povyvádzali. Pamätám si... ” a začal spomínať na školské časy. Pridala sa. Zrazu spadli z nej obvyklé zábrany a nemohla veriť svojim ušiam, keď sa počula, ako celkom cudziemu človeku prezrádza intímne drobnôstky z detstva a rokov dospievania, o ktorých bola presvedčená, že patria iba jej. Zrazu jej to bolo jedno a nedbala ani na to, že hradba, ktorú tak dôsledne celé roky okolo seba stavala, nadobúda malé trhlinky. Už dávno sa necítila tak príjemne a uvoľnene.

,, Pani učiteľka, som veľmi rád, že som vás spoznal. Ste veľmi príjemná spoločníčka a dúfam, že budem mať ešte česť stretnúť sa s vami,“ lúčil sa Filipov otec , keď si v istej chvíli uvedomili, že čas už značne pokročil.

,, A nebojte sa. Na syna dozriem. Sľubujem vám, že nič podobné sa už nezopakuje. A keby sa vyskytol čo len najmenší problém, prosím, zavolajte mi. Kontakt na mňa máte. Dúfam, že to nie je odo mňa veľmi drzé, ak vás poprosím o vaše číslo.“

Nenamietala. Bola to bežná prax. Pán Garaj nebol jediný rodič, ktorému poskytla číslo na mobil.

,,To je teda rozdiel“, pomyslela si Svetlana, keď si porovnala práve skončený rozhovor s včerajším stretnutím s pani Mikolášovou. Danielova matka jej nič neodpustila. Do najmenších detailov rozpitvávala správu o priebehu vyšetrovania, chytala ju za slová, snažila sa ju zneistiť a prinútiť urobiť čo len maličkú chybu. A hlavne donekonečna omieľala teóriu o nevedomosti jej syna, že ide o alkohol. Svetlana nepovolila a neustúpila ani o krôčik. Bolo to však Pyrrhovo víťazstvo. Ešte teraz jej v ušiach znejú výhražné slová rozhorčenej matky:

,, Sú to ešte deti. Urobili chybu. Ale mali by dostať šancu napraviť ju. Dvojka zo správania to nevyrieši. Každý raz urobí chybu. Verím, že aj vy, pani učiteľka!“

Svetlana práve vykročila z dverí školy, keď jej mobil oznámil prijatú sms-ku.

,, Ďakujem vám za príjemné popoludnie. Ste obdivuhodná žena.“

Okamžite ju vymazala. Hradba, ktorá ju celé roky chránila, bola už opäť pevná.