10 februára, 2008

Možno... skutočný príbeh


4.časť

Svetlana zatvorila posledný diktátový zošit. Odložila pero, vstala, povystierala si chrbát a prešla do kuchyne. Počkala, kým zovrie voda v kanvici, s rozkošou vdýchla vôňu ovocného čaju a so šálkou v ruke sa vrátila do obývačky. Svetlo malej nočnej lampy vytváralo v izbe príjemnú upokojujúcu atmosféru. Pohodlne sa usadila, zavrela oči a na okamih ju celkom nezmyselne premohla dobiedzavá predstava... Aké krásne by bolo, keby... keby...
Ach, nie! Už dávno si zakázala stavať vzdušné zámky. Prudko vstala, zo stola zobrala zošit a pero a opäť vyhľadala pohodlie fotelky.

Tak, je čas na rekapituláciu ... niečo ako dal a má dať, alebo jednoducho splnené a potrebné splniť.

Pousmiala sa pri spomienke na uplynulý deň. Ako ľahko to všetko prebehlo,
nad očakávanie ľahko a bez problémov... Moment prekvapenia bol ochromujúci. Počkala si na nich hneď ráno v triede. Prichádzajúce decká okamžite vycítili,že čosi visí vo vzduchu. Jeden za druhým sa súkali do triedy a keď ju zbadali, bez slova zamierili rovno k svojim laviciam. Zámerne nič nehovorila. Stála pred tabuľou a čakala. Občas pozrela na hodinky. Priam cítila, ako sa v prítomných žiakoch roztáča kolotoč otázok. Vedela, že s každou sekundou v nich rastie strach a pocit viny. Vedela, že v tej chvíli nebolo v triede človiečika, ktorý by sa neobával, že to on, že to kvôli nemu...Trochu si vydýchli, keď vošla Barbora a ona jej nedovolila sadnúť, ale hneď ju vystavila na pranier. Skoro naraz prišli ,,alkoholoví králi“ . Najprv Lukáš, za ním Dano s Filipom. Až potom poslala ktorúsi žiačku do kabinetu s odkazom , že Dominik môže prísť. Pani Chrenková nesklamala, doviedla syna podľa dohody a počkala s ním v kabinete.

Vinníci sa od prekvapenia ani nezmohli na odpor. Dano síce čosi bľabotal, že on nevedel....napil sa iba raz a keď zistil, že je to víno , tak viac už ani kvapku... Trieda nemilosrdne zmietla jeho tvrdenie zo stola. Všetci svorne kričali: Ukrižuj!

Dala si záležať na dôkladnom prešetrení celého prípadu. Šla do detailov, nešťastníkov nemilosrdne tlačila k múru až kým ich neprinútila vyvrátiť dušu naruby. Boli vystrašení, videli, že tento krát im to len tak neprejde.

Svetlanu striaslo. Nepríjemný pocit, ktorý jej od rána ležal kdesi na dne žalúdka, zosilnel. Dočerta, čo to stvára! Chvíľami sa jej žiadalo zasmiať sa nad absurdnosťou celej situácie a všetko hodiť za hlavu. Veď sú to ešte decká! Chalani sa potrebovali v triede vytiahnuť, ukázať, akej frajeriny sú schopní.
A ona vyvádza akoby... presne ako to spieva Hammel: ... fajčil na záchode, bude z neho vrah a zlodej! Najradšej by nezbedníkom dala pár na zadok a poriadne im vyhubovala. Keby to aspoň nebolo tak krátko pred klasifikačnou poradou!
Tiež si vedeli vybrať vhodný čas!

Nepríjemný tlak na žalúdku sa zmenil na tupú bolesť. Pocit bezmocnosti ju ťažil ako obrovský balvan. Nemôže pre tie decká nič urobiť. Akýkoľvek pokus
o ospravedlnenie je v zborovni dopredu odsúdený na neúspech. Chápala to ...
v situácii, keď sa disciplína zo dňa na deň rapídne zhoršuje , keď sa niektorí kolegovia pomaly boja ísť do triedy... A potom, už sa to roznieslo ...keby sa im to prepieklo, mohol by vzniknúť nepríjemný precedens do budúcnosti. Bolo by naivné si myslieť, že sa situácia v niektorej triede nezopakuje.

Zrazu ju úplne nezmyselne ovládol hnev. Hnevala sa na chalanov, na Simonu, na celú triedu, na staré štruktúry, ktoré ešte stále sedia v zborovni a nepohne nimi ani pár volov, na rodičov, ktorí si nedokážu vychovať svoje ratolesti, a hlavne na seba... na svoju neschopnosť vytiahnuť na svetlo sveta skutočnú pravdu .
Veď tie decká len využili situáciu... to ona zlyhala, mala predsa dozor! A potom kolega, večne zahalený v alkoholovom opare. Dovolil žiakom robiť si z jeho hodín oddychovky. A ďalší vyučujúci. V ten deň mala jej trieda šesť hodín!

Majú vôbec právo súdiť a trestať deti? Neplatí ešte stále to biblické: kto si bez viny, hoď prvý kameňom!? Zrazu sa rozosmiala. Áno, to sa jej podarilo! Kameň už predsa hodila! Je definitívne rozhodnuté . Vinníci sú jasní!

15 komentárov:

germa povedal(a)...

odpoviem ti mojím príbehom. Po 3 mesiacoch učiteľovania mi dali triednictvo u prvákov v triede, kde som dovtedy neučila. Po dvoch dňoch môjho triednictva mi volal jeden rodič, či viem, kde mám 4 žiačky. Myslela som, že sú doma, pretože oficiálne boli vypísané. Chyba. Užívali si v miestnom hoteli. 4 dni. Snažila som sa to ututlať, aby som im nezničila zbytočným vyhadzovom zo školy život. Nakoniec ma jeden rodič chcel dať na súd, lebo som si ich dovolila zavolať do školy a predebatovať to s nimi. Vraj som na vine ja, lebo som ich mala ustrážiť! Mala som vedieť, že nie sú doma, ale v hoteli. Ja som vtedy ešte ani nevedela, kto do mojej triedy chodí. A takýchto prípadov som mala vo svojej triede neúrekom. Nakoniec sa vedeniu podarilo 7 študentov z mojej triedy predsa len vyhodiť. Prehlasovali ma. Neviem, či to bolo správne, ja sa vždy zastávam detí. Ale to je na celý člániok.

femma povedal(a)...

germa, mne sa stalo teraz na polroku niečo, s čím sa nemôžem zmieriť, ale nič s tým urobiť - bola som na PN , napriek tomu som podklady na klasifikačnú konferenciu pripravila - jednému žiakovi som navrhla za priestupky pokarhanie RŠ a moje kolegyne v mojej neprítomnosti navrhli a schválili dvojku zo správania.Viem, majú na to právo,ale som presvedčená, že keby som tam bola, svoj návrh si obhájim.Takto sa nemal žiaka kto zastať.
Inak ten boj - rodič - učiteľ je kontraproduktívny a k ničomu nevedie.Určite by bolo správanie detí lepšie, keby všetci, čo sa na výchove podieľajú,ťahali za jeden koniec povrazu.

palculienka povedal(a)...

k vasim komentàrom, tiez milujem svoju dcéru a som ochotnà pre nu urobit cokolvek, ak by som ju vsak mala obhajovat keby urobila chybu, ako v Germinom pripade, asi by som bola nekompromisnà a ucitelka by bola poslednà, ktorà by bola obvinenà z toho, ze zlyhala! ale to som ja, viem, ze vela rodicov tym, ze obvini ucitela ospravedlnuje svoje zlyhanie, ktoré sa tazko priznàva a este tazsie sa nesù nàsledky takéhoto zlyhania
femma pis dalej, velmi dobre sa to cita :)

femma povedal(a)...

Palculienka, bodaj by bolo viac takých rodičov ako si ty.
Samozrejme, že ani tu nie je možné zovšeobecňovať, každý prípad je individuálny.Našťastie prevládajú
,, normálni" rodičia.
Ale nevieš si predstaviť čoho sú schopní tí druhí - bolo by to nielen na nový článok, ale na celú knihu.
Germa, nepustiš sa do toho?

Silviah povedal(a)...

femma, kolegyne na tú dvojku právo nemali. Dvojku zo správania navrhuje len triedny učiteľ a (ak som dobre čítala)Ty si navrhla pokarhanie riaditeľom, nie dvojku. Ak by sa rodičia sťažovali, museli by ste ju zrušiť.

Vo Svetlane drieme alibizmus. Tie keby, keby,... v tomto prípade nie sú namieste. Tých chlapcov nik nesúdil, ale príučku si zaslúžili. Aj formou výchovného opatrenia. Germa to napísala krásne ľudsky - formou skutočného príkladu. Pranierovať a prehnane trestať deti za to, že si zabudnú pomôcky, alebo sa nenaučia všetko tak, ako učiteľ predpokladá,... je o inom, avšak alkoholové extempore akéhokoľvek stupňa treba zastaviť bez debaty. Deťom musí byť jasné, že učiteľka urobí pre nich, čo len môže, ale hranice musia byť. Aj tomu sa totiž v škole (samozrejme, že najmä doma)musia učiť.
Svetlana je komplikovaná a správna osôbka v jednom. :-)
A číta sa to super.

Blueska povedal(a)...

Netuším, čo by som urobila v takomto prípade, ale snáď by som sa ako vždy snažila o kompromis. A alkoholovým kráľom dala isto ešte šancu.

femma povedal(a)...

Silviah, podľa klasifikačného poriadku hodnotenie správania navrhuje triedny učiteľ a po prerokovaní pedagogickou radou schvaľuje riaditeľ školy, ale je tam aj priestor na sťažnosť rodičov.

Svetlana je taká, akú som ju chcela mať, komplikovaná, citlivá, osamotená, nerozhodná, aj alibistka, ale o to viac zraniteľná...:-)

femma povedal(a)...

Blueska, bolo by to ideálne riešenie,ale...

Silviah povedal(a)...

:-), vedˇ áno, femma, schvaľuje. Ak však niet návrhu, niet ani čo schvaľovať.
A Svetlana sa páči aj mne - ako románová postava. Mať takú kolegyňu v tíme, neviem, neviem...
Na jednej strane svedomitá, šikovná, mysliaca všetko dobre, na strane druhej precitlivelá, úzkostlivá a asi aj ťažký partner do diskusie. Románové postavy sú však od toho, aby sa vyvíjali.
V každom prípade sa teším na ďalšie časti.

femma povedal(a)...

silvi, máš pravdu, však si nemysli, že som nebojovala a nenadávala:-))
lenže som prišla do školy tesne pred vydávaním vysvedčení a už nebol čas...
dúfam, že príbehom nesklamem, ďakujem za záujem:-)

Silviah povedal(a)...

:-)
Určite nesklameš.

murphy povedal(a)...

tiež som ochotná pre svojho syna urobiť všetko, čo je v mojich silách.
Ale zároveň si uvedomujem, že obhajovať ho v situáciách, keď koná nesprávne a žehliť všetky jeho prešľapy by bola pre neho obrovská medvedia služba. Vychovala by som z neho človeka s pokriveným rebríčkom hodnôt, človeka, ktorý si myslí, že všetko sa mu v živote prepečie, len treba vedieť, ako na to... A to naozaj nechcem.
Všetkého s mierou. Niekedy treba prižmúriť očko, predebatovať, upozorniť na dôsledky a niekdy zakročiť rázne. Len či dokážeme odhadnúť správne dávkovanie....

motýľ povedal(a)...

Femma, precital som naraz vsetky tie 4 diely a vratil som sa trocha spat do skolskych rokov :))) Velmi ma zaujal hlavne ten pohlad ucitelky na akcie jej zverencov,lebo o tom som vedel malo:)))
Je to vyborne napisane, hodis aj dalsiu/e prihodu/y? Bolo by to aj na knihu poviedok zo skolskeho prostredia. Takych asi nie je vela.
Femma, pokracuj, pls. :)))

femma povedal(a)...

murphy, je to skutočne umenie odhadnúť, kedy potrestať a kedy stačí napomenutie... v škole sa s tým stretávame denne a mám pocit, že keď učiteľ správne nevyhodnotí situáciu, vypomstí sa mu to a bohužiaľ, zdá sa mi, že niektorí kolegovia to sekajú rad-radom a potom sa čudujú, že decká vzdorujú a robia napriek...
to o svojom synovi si napísala pekne:-)

femma povedal(a)...

motýlik, na knihu si určite netrúfam, ale tento príbeh dokončím a vždy ma poteší, keď prídeš :-))