Letný čas. Večná dilema. Tak, ako o tom pohári – dopoly plný, alebo dopoly prázdny. O hodinu viac, alebo menej. Ja dávam - viac.
O hodinu viac :
- na hrejivý dotyk slnečných lúčov , ktoré prebúdzajú uzimenú dušu opäť k životu
- na svetlo v oku aj duši, čo zaháňa príšery vynárajúce sa z temnoty
- na žiarivú paletu jarných kvetov, ktoré zatvárajú lupene až so zapadajúcim slnkom
- na prechádzku po kvitnúcej lúke
- na lásku
- na nehu
- na posedenie s priateľmi v záhrade pod košatým stromom
- pre našu starkú, ktorej sa dni života čoraz rýchlejšie krátia a do jej izby sa vkráda stále viac tmy
- na možnosť dať ešte jednu šancu
- na odpustenie
- pre deti, ktorým večer čo večer kričí z očí nemá otázka : ,,Však ešte nepríde...?“ ,,Neboj sa, príde neskoro, až po záverečnej, keď už bude tma. Už budeš spinkať a ja ho do tvojej izby nepustím.“
- na prvý bozk pod rozkvitnutou čerešňou
- na život.
Svetlo, teplo, slnko, radosť, život – skrátka, letný čas. Užívajme si ho!
5 komentárov:
suhlasim, som za a zacinam si uzivat.-)
ja si ho vždy užívam, teším sa na toto všetko :)
noo, na jednej strane ma to velmi tesi, na druhej strane...mojmu biorytmu veeelmi dlho trva, kym sa prisposobi ;)
pekne si to...:)
a o hodinu viac na tvoje zaujimave clanky .... :-)
ako optimisticky poňaté! super... takýto postoj zlepší náladu :)
Zverejnenie komentára