Spravodlivosť

Pred poslednou vyučovacou hodinou ma zastavil na chodbe kolega.
,, Počúvaj, ten tvoj Dominik mi ušiel z hodiny!“
Nechápala som.
,, Na telocviku. Hrali sme na školskom ihrisku futbal a on jednoducho zdrhol. Vraj si bol kúpiť v bufete pepsi. Ale neboj sa, po hodine som mu v kabinete náležite vysvetlil, čo hovorí školský poriadok!“
Došlo mi to. Kolega zase ,, vychovával“. Tak ako vždy, keď je posilnený alkoholom. Aj teraz pozeral na mňa mútnymi, liehom odfarbenými očami. Alkoholový opar, vznášajúci sa okolo neho, bol neprehliadnuteľný.
Do čerta, už zase! Dnes, včera, predvčerom, takmer každý deň. Verejné tajomstvo školy. V zborovni sa síce o ňom hovorí, ale nikto nemá odvahu povedať to nahlas. Však viete, je to predsa kolega! Vedenie školy nekoná - nikto nič nehlásil, nie je dôvod zakročiť. Rodičia - veď učí len telocvik a zemepis a už má len pár rokov do dôchodku...
Iba decká neberú ohľad na svojho učiteľa. Šepkajú si, smejú sa, tí odvážnejší povedia aj nahlas. Mnohým to však vyhovuje – spoločensky unavený ,,pán učiteľ“ na hodine neskúša, ba často nemá síl ani vysvetliť nové učivo. Zemepis,telocvik – oddychovky! Krik, smiech, zábava, netreba úbor ,ani tenisky, veď futbal sa dá hrať aj v papučiach!
Zúrim. Hnevám sa na neho, ale hlavne na seba. Viem, ako to dopadne. Tak, ako už x-krát predtým. Dôležité je nájsť vinníka a náležite ho potrestať. Povinnosťou žiaka je predsa za každých okolností dodržiavať školský poriadok!
,,Dominik, prosím ťa, čo to bolo zase na tom telocviku!? Ako je možné, že si si dovolil odísť!...kolotoč sa rozkrútil – o povinnostiach žiaka,o bezpečnosti, vnútorných predpisoch školy...
,,Pani učiteľka, veď to robia všetci, na každej hodine chodíme do bufetu...Pán učiteľ ani nevie, kto kde je.“
,,Ale ty dobre vieš, že tvojou povinnosťou je...Porušil si školský poriadok!“
,, A pán učiteľ môže? Všetci vedia, že máva vypité. A potom chalanov bije! Aj mne dnes v kabinete takú vrazil, že mám preťatú peru!“ Zaschnutý tenký pramienok krvi dokazuje jeho slová. Stŕpla som. Všeličo mi preblesklo hlavou – kolegyňa, matka,učiteľka, spravodlivosť, zrada...Rozhodla som sa. Namiesto do triedy som zamierila do riaditeľne.

Všetci si vydýchli. Konečne. Ľady sa pohli.

Len neviem, prečo sa dnes večer cítim tak mizerne!