Storočné lipy strážia tu čas,
čo vtesaný je do kameňa a kríža.
Tu končia cesty každého z nás,
pokoj svoj ponúka večnosti ríša.
Kamennú bránu otvorí zvon,
keď pretrhne sa čiara života.
Kto vojde dovnútra, nemôže von,
nad svetlom v tuneli víťazí temnota.
Pod krížom čaká kupec čas,
na kamenný stôl účet vystaví
a telo boľavé už posledný raz,
dušou sa vykúpi z krvavých trápení.
Spravodlivý je vo večnosti rád,
koruna či palica-všetko márne je.
Na popol telo spáli mráz
a bosé nohy zlatý rubáš nezohreje.
Storočné lipy do ticha šeptajú
príbehy duší, čo kúpil čas.
Na lístkoch po vetre odkaz posielajú,
že v spomienkach nesmrteľnosť je víťaz.
18 komentárov:
Tak toto je vazne nadherne ....
Mierne omamujúce, zato krásne...
Mám rada lipy...pekné
...:( ...
ja rada chodim na cintoriny, je tam taky klud, kràsne si to opisala ...
Krásne vážno-smutné.
Priam mi to pripomína nádhernú pieseň M. Gombitovej :
Novembrové chryzamtény.
Požnáš ????
krásne, lipové...
Prijemne ma zamrazilo :)
fem, toto bolo absolutne nadherne..nemam slov...
pus.: ďakujem, ale či naozaj??? :-)))
ave: omamujúca je vôňa rozkvitnutých líp - tak si to myslela? :-))
morningdew, germa - kto by nemiloval staré košaté lipy - koľko vône a nádeje sa v ich korunách skrýva!
motýlik - možno smutné, ale pre mňa je cintorín aj oázou pokoja a spomienok:-)
palc.: podobne - v každom meste sa snažím zájsť aj na cintorín - napovie veľa o histórii a ľuďoch...
marcus - ďakujem
pieseň poznám - je krásna!
coy, vitaj - aj tvoje posty sú veľmi pekné!
arwen: ďakujem , potešilo ma :-)
Fem: Dakujem, od teba to znie skvelo :)
Zverejnenie komentára