Vianočný pozdrav

Včerajší deň v škole sa niesol v očakávaní posledného zvonenia, ktoré ukončí vyučovanie a zároveň ohlási začiatok vianočných prázdnin.

Na chodbách bolo tichšie ako inokedy. Vianočné melódie znejúce cez prestávky zo školského rozhlasu zasiahli aj tých najotrlejších viťúzov, vniesli do tried pokoj a sviatočnú atmosféru.

Starší žiaci si dokonca zatiahli žalúzie a v príjemnom pološere spriadali plány na prichádzajúce dni voľna.

Druhú hodinu som mala u tretiačikov. Už na chodbe som videla, že sa deje čosi nezvyčajné. Z dverí vykúkali dve malé hlávky , ktoré keď ma zbadali s výkrikom ,, už ide!“ zmizli rýchlo v útrobách triedy. Prvé minúty hodiny však prebehli ako inokedy, zaužívaný rituál – pozdrav Guten Tag!, dátum v nemčine a kontrola pomôcok taktiež po nemecky vniesol do triedy pokoj a navodil pracovnú atmosféru. No len čo sme skončili, vyleteli v druhej lavici nad hlavy detí dva plagátiky s veľkými nápismi: Úlohy zakázané!!! Úchvatný obrázok! Dvaja malí špunti bojujúci za svoje práva! V očkách im žiarilo odhodlanie a odvaha. Zasmiala som sa:
,, Vydržte do konca hodiny, potom sa dohodneme! "

Hodina bola netradičná, deti vyrábali vianočné pozdravy s nemeckým textom. Samozrejme, že sa rozprúdila aj debata o vianočných darčekoch. Jurko, jeden z bojovníkov za práva prázdninujúcich žiakov, nahlas zauvažoval: ,, Pani učiteľka, ja neviem ako to je. Mama hovorí, že darčeky nosí Ježiško. Ale hneď po večeri odíde z kuchyne a keď sa vráti, povie, že Ježiško už prišiel. A tak si myslím, že darčeky tam dáva ona. Aspoň podľa mňa je to ona.“

Všetečnica Dominika okamžite zasiahla:
,, A veď to už všetci vedia, že darčeky nenosí Ježiško! Kupujú ich rodičia, veď ako by mohol Ježiško pochodiť po všetkých domoch! To by mu trvalo celý rok!“

Mudrlant Martin to zaklincoval: ,, Pani učiteľka, ja neverím, žeby niekto, kto zomrel pred tisíc rokmi, mohol ako duch tu kdesi po meste chodiť. To môže byť iba v rozprávkach .“

Jožko v prvej lavici však oponoval: ,, A ja si myslím, že je to Ježiško. U nás je obývačka od obeda až do večere zamknutá, nikto tam nesmie ísť. Mohli by sme Ježiška vyrušiť a nedal by nám nič. A keď ide dedko po večeri pozrieť, už sú darčeky pod stromčekom!“

Po takomto ,,dôkaze“ sa už nikto neodváži protirečiť. Trieda stíchla. Deťúrence si iste predstavovali toho svojho Ježiška. Je predsa jedno či sa podobá na maminu alebo na dedka, dôležité je , že na ne nezabudne.

Tesne pred koncom hodiny plagátiky opäť zasvietili nad hlávkami detí. Tento krát bola výzva umocnená dvoma riadkami výkričníkov. Nedalo sa neuposlúchnuť!
Krajší začiatok vianočných prázdnin som si ani nemohla predstaviť.

Prajem Vám krásne a požehnané vianočné sviatky!

Nech v tajomnom svetle sviatočného večera objavíme v duši dary najvzácnejšie – schopnosť snívať a veriť, že sa sny plnia, vieru v dobro, úprimnosť, odvahu, umenie nezištne milovať a prijímať lásku, schopnosť pozrieť sa občas na svet očami dieťaťa... !