...o veciach života, ktoré ma trápia


Obrázky z tohto sveta


Alebo... o tom, ako sa anjelom lámu krídla...

Obrázok č.1

V supermarkete si mladá žena prezerá módne novinky. Najprv ju zaujme trendy blúzka, potom jej zrak padne na akúsi sukňu a v škatuli na zemi zbadá zaručene najlacnejšie...
Asi päťročné dievčatko sa tmolí vedľa nej. Evidentne sa nudí, očami kĺže po okolitých regáloch. Zrazu sa jej tvárička rozžiari a už sa aj rozbehla za objektom svojej túžby. Na polici, hneď vedľa všakovakých zajačikov, medvedíkov a psíčkov, sedela bábika. Presne taká, po akej túžila. Neodolala, natiahla rúčku. Spolu s bábikou sa na zem zosypalo niekoľko zvieratiek. Nič hrozné sa nestalo, mäkký plyš nenarobí hrmot.
Žena spozornela a už aj beží k vystrašenej dušičke:
-Ty suka jedna sprostá, čo to tu vyvádzaš?!! Však počkaj, viac už so mnou nikam nepôjdeš!!

Zlosť srší na všetky strany.



...a kdesi na nebi práve zhasla hviezda,
zem zatriasla sa poznaním,
tam hore z nebeského hniezda
vypadol anjel s krídlom zlomeným.


Obrázok č.2

Krásny slnečný letný deň. Pred domom na lavičke sedí žena. Číta knihu a občas nazrie do kočíka, v ktorom spí dieťa.
Žena už nie je najmladšia. Vidno – pošťastilo sa...Dieťa sa pomrví, zamrnčí. Žena vyskočí a náhlivo vbehne do domu.
Dieťatko sa už celkom prebudilo. Chvíľu ticho leží, čulými vyspatými očkami gúľa na všetky strany. Známy obrázok – modrá obloha, konár zelenej brezy, okná horného poschodia domu oproti. Žalostne málo. Drobnými rúčkami sa zaprie o steny kočíka. Krúti sa, myká, hlávka sa niekoľkokrát vytrčí z ohrádky. Už – už sa to podarí. Vtom žena vyjde z domu, v ruke nesie fľašku s čajom.
-To čo má byť, krava sprostá?! Chceš vypadnúť alebo čo? Čo sa chceš zabiť?!


...a kdesi na nebi...


Obrázok č. 3

Letný podvečer. Sídlisko sa pomaly ponára do večerného ticha. Je teplo, cez otvorené okná balkónov a okien znie hudba televízorov, hrkotanie kuchynského riadu... mamy chystajú večeru. Zrazu ticho pretne prenikavý krik:
- Jano, Peťo, Paľo, poďte domov. O chvíľu je večera.
- Ticho.
O desať minút:
-Jano, Peter, Palo, čo nepočujete, už aj mažte domov! Koľkokrát to mám hovoriť?!!
O chvíľu:
- Boha vášho, chalani, kde sa toľko zasierate! Už aj domov, lebo vám tú večeru otrepem o hlavu!!!
.....


Obrázok č.4

Septembrové popoludnie. Deti sa vrátili zo školy. Vonku je pekne, septembrový slnečný deň láka von na dvor. Ponuka je bohatá, minimálne taká ako cez prázdniny. Dnes však dvor zíva prázdnotou. Prednosť majú povinnosti. A je ich neúrekom – napísať, nakresliť, vypočítať, naučiť, angličtina, nemčina... S únavou detí priamo úmerne rastie nervozita rodičov. Cez otvorené okná bytov sa začínajú predierať ,, dobre“ mienené rady chlebodarcov:
-Koľkokrát som ti povedal,že tri krát šesť je osemnásť, nie sedemnásť, čo máš v tej hlave piliny?!
-Ako píšeš to ,,a“ ! Ešte raz sa pomýliš a dolámem ti tie ruky!!
-Čo si hluchý? Ježišmária, takého blbca som dávno nevidel!
-Kristepane, píš rýchlejšie, čo sa toľko motáš!? Ja som už z teba celkom hotová, potrebujem si oddýchnuť.

Obrázok č. 5,6,7.....∞

P.S. Nič nie je vymyslené. Autor scenára je sám život.